Základy rodinného domu

| 13/12/2011

Nadobudli ste pozemok, vybavili stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu a prizvali ste geodeta. Ten vám vytýčil presné hranice pozemku a podľa projektovej dokumentácie vytýčil vonkajšie obvodové steny stavby, výškové osadenie stavby vrátane osadenia tzv. stavebných lavičiek príp. kolíkov. Teraz môžete začať kopať základy.

//
//

Projekt základov

Návrh základov je súčasťou projektovej dokumentácie a tvorí samostatný výkres. Určuje spôsob, prevedenie, hĺbku a materiálové prevedenie základov. Popisuje izoláciu základov /hydroizoláciu, tepelnú izoláciu, izoláciu proti radónu a pod./ K vyhotoveniu základov potrebujete aj projekt sietí, ktoré základmi prechádzajú  /napr. kanalizácia, elektro, bleskozvod, voda a.i. /

Základy

Základy ako také prenášajú váhu domu do podložia. Najčastejšie sa pri výstavbe rodinných domov používajú:

  • základové pásy /betónové, železobetónové/
  • základová doska
  • výnimočne aj pilóty
  • v suteréne s vysokou hladinou spodnej vody tzv. základovú vaňu

Plocha základov býva spravidla širšia ako plocha muriva, ktoré je na základ ukladané.  Hĺbka založenia vyplýva z viacerých faktorov ako sú typ zeminy, lokalita, spôsob zaťaženia základu a pod. Je dôležité dodržať navrhnutú hĺbku založenia a jej rovnomernosť. Plytké a nerovnomerné založenie je častým zdrojom porúch /praskliny, posuny/.

Základy zakladáme do nezámrznej hĺbky v našej lokalite cca. 80 – 130 cm. Hĺbka základu sa meria od terénu po základovú škáru. Vysvetlime si pojem základová škára –  je rovina, kde sa konštrukcia základov stýka so zemou. Nezamrznú hĺbku ovplyvňuje lokalizácia, druh zeminy a obsah vody v zemine. Šírka základu závisí od podložia ale aj od hornej konštrukcie stavby, navrhuje sa podľa veľkosti a spôsobu zaťaženia pôsobiaceho na základy. Realizáciu základov hravo zvládne bez problémov  dobrá stavební firma.

[box]

Základné pravidlá pri zakladaní stavby

  • na základoch sa nesnažíme ušetriť, môže /a určite/ sa to neskôr prejaví na stabilite stavby
  • čo najrýchlejšie po vyhĺbení základovej škáry začať so spodnou stavbou
  • vykopať základové škáry pred zimou a začať betónovať na jar sa nedoporučuje
  • začistiť základovú špáru, mala by byť bez zabahnenia, bez zaplavenia vodou a zásypov
  • prizvať geológa aby prevzal základovú škáru, zapísať prevzatie do stavebného denníka
  • základovú špáru nehutníme
  • použiť štrkové lôžko na základe a v zmysle projektovej dokumentácie
  • pri výskyte spodnej vody by mohlo dôjsť k zavodneniu základov
  • pri nesúdržných zeminách je nutné použiť bednenie základovej škáry
  • pozor na prestupy sietí základmi
  • nezabudnúť na uloženie uzemňovacieho pásu pre bleskozvod

Veľký dôraz je nutné klásť na prestupy sietí základmi, pred samotnou betonážou je potrebné vyhotoviť najčastejšie drevené debnenie v miestach prestupov hlavne ležatej kanalizácie. Tú je potrebné uložiť tak, aby pri prípadnej poruche kanalizácie nedošlo k podmáčaniu základov. Prestupy sietí nachystať v zmysle a presne podľa projektovej dokumentácie. Pred betonážou je potrebné vykonať skúšku tesnosti rozvodov, kde sa tesnosť a nepriepustnosť položeného potrubia  overuje skúškou vodotesnosti naplnením vodou (po dobu 3 hodín). Následne môže dôjsť k samotnej betonáži základov. Pri betonáži je potrebné dať si pozor na vonkajšiu hranu základu vzhľadom na zateplenie stavby, aby nedochádzalo k nežiadúcim odskokom a hornu hranu základu vzhľadom na uloženie muriva.

[/box]

Zabezpečenie základov 

Podceneným problémom, ktorý sa minulý rok razantne prejavil, bolo od kanalizovanie dažďovej vody z pozemku. Pričom dažďová voda predstavuje čo sa týka stability základov jedno z najväčších rizík. Riešenie odvádzania dažďovej vody z pozemku má viac možnosti:

  • odvedenie dažďovej vody do vsakovacej šachty
  • akumulovanie dažďovej vody do zbernej nádrže
  • odvedenie dažďovej vody do dažďovej kanalizácie / je k dispozícii len vo vybraných lokalitách /
  • vyvedenie dažďových zvodov zo strechy na pozemok

Riešenie dažďovej vody vsakovaním nie je vždy možné, závisí od savosti zeminy a veľkosti pozemku, keďže momentálne je skôr trendom predávať menšie pozemky nie je toto riešenie veľakrát možné. Rizikom tohto riešenia je umiestnenie vsakovacej šachty, pokiaľ je blízko domu, môže dôjsť k podmáčaniu základov a k “sadaniu” stavby. Akumulovanie dažďovej vody do zbernej nádrže je vhodným spôsobom pokiaľ zachytenú vodu budete využívať na polievanie záhrady a pod. Najmenej problémovým riešením je odvedenie dažďovej vody do obecnej /mestskej/ dažďovej kanalizácie, problémom však je že nie je všade vybudovaná a je nutné platiť za odvedené množstvo.    Realita je však taká, že do minulého roku veľa staviteľov potrebu odvedenia dažďovej vody z pozemku ignorovalo, hoci zákon to prikazuje, výsledkom boli podmáčané základy, zosuvy a pod. /samozrejme to bolo spôsobené aj inými faktormi/.

[box]

Spodná základová doska – podkladný betón

Podkladný betón spájajúci základové pásy je horizontálnou konštrukciou, zhotovenou z betónu a výstužou /kari siete/. Betónovú dosku, ktorá spojuje základové pásy spravidla podsypávame štrkom. Plochu medzi základmi vysypeme štrkom, štrkopieskom a pod., je možné ho zhutniť, podľa projektovej dokumentácie. Štandardná hrúbka štrkového podsypu je cca. 20cm. Ešte pred betonážou uložíme rozvody ležatej kanalizácie, vodovodu a ostatných sietí, podľa projektovej dokumentácie. Dôležité je presne dodržať predpísané sklony ležatých rozvodov a preveriť ich nivelačným prístrojom. Ležaté rozvody zasypeme pieskom a štrkom. Až teraz je možné pristúpiť k samotnej betonáži podkladného betónu – betónovej dosky. Hrúbka dosky je individuálna, závisí od samotnej konštrukcie domu cca. 15 – 20 cm. Pre podkladný betón sa najčastejšie používa trieda betónu B20 a pre základové pásy z prostého betónu trieda betónu B15. Na celú plochu dosky položíme kari siete a zalejeme vrstvou betónu. Naliaty betón zhutňujeme a nakoniec hornú vrstvu uhladíme. Štandardne sa takýto betón vždy kropil, avšak s rastúcou kvalitou a variabilitou materiálov dochádza k tomu, že kropiť musíme len za extrémneho tepla a pritom môžeme betónovať aj v zime, pri teplotách maximálne do 5° C. Do betónu možno pridať takzvané zmäkčovadlá, ktoré urýchľujú jeho tuhnutie a práve to v zime potrebujeme. Pozor ale na kvalitu výslednej betonáže. Povrch by mal byť rovný a hladký predovšetkým kvôli bezproblémovému prevedeniu vodorovnej hydroizolácie. Pokiaľ by povrch nebol dostatočne rovný hydroizolácia by mohla zle priľnúť k povrchu a mohlo by dôjsť k jej mechanickému poškodeniu a prenikaniu nežiadúcej vlhkosti do objektu.

[/box]

Zdroj : stavebnictvo.sk

Autor: Lea Procházková

Normal
0

21

false
false
false

SK
X-NONE
X-NONE

MicrosoftInternetExplorer4

/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:”Normálna tabuľka”;
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:””;
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0cm;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:”Calibri”,”sans-serif”;
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:”Times New Roman”;
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;
mso-fareast-language:EN-US;}

Tags: , ,

Category: Staviame dom

About the Author ()

Ponuka služieb : svetlotechnika, svetlotechnický posudok pre stavebné povolenia Projekty rodinných domov a pozemných stavieb

Comments are closed.