– ako architekt mám oveľa radšej, keď projekt od počiatočného štádia vzniká v našich rukách. Formujete si ho podľa požiadaviek investora ako sochár svoje dielo a výsledkom je vaše „dieťa“, ktoré milujete a s láskou odovzdáte „milujúcemu“ investorovi. Priateľstvá, ktoré vzniknú pri takomto procese sú celkom prirodzené, vytvoríte si vzťah s ľuďmi, s ktorými intenzívne prežijete obdobie zhruba jedného roka. Ak ste na rovnakej vlnovej dĺžke, je to paráda a navzájom obohacujúca skúsenosť.

– ako interiérista nahliadnem do cudzieho diela a snažím sa z neho vyťažiť čo najviac. Niekedy je projekt fajn a ide to ako po masle, inokedy je to výzva a snažíte sa zachrániť, čo sa dá. Výsledok je však o to potešujúcejší.

Dohodli sme si stretnutie u nich a príbeh sa začal. „Sadli“ sme si od prvej chvíle. Domáci žili pár rokov v Belehrade, ja v Sarajeve. Rovnaký humor, rovnaká životná filozofia, rovnaký vkus. Po kávičke nám ukázali projekt s otázkou, ako sa nám páči. Čo povedať? Nepáčil sa. Mierne, „v rukavičkách“, sme im naznačili, že mohlo to byť aj lepšie. Tradičná socialistická kocočka, obrovská parcela, rozhľadení investori … škoda nevyužitej šance projektanta.

Starý stav …

Domácich sme zanechali na pochybách. Po pár dňoch dostali stavebné povolenie, doplatili projekt a vybavenie. Pri ďalšej kávičke nás s rozpakami poprosili, či by sme nenaskicovali „naše“ riešenie. Pre každý prípad sme si overili, či s pánom projektantom majú vyrovnané účty a pustili sme sa do práce.

Prvé skice …

Prvé vizualizácie …

Opäť návšteva a po prvých minútach sme vedeli, že sme ich dostali – celá koncepcia obrátená hore nohami – dom otvorený do záhrady maximálne ako sa dá. Pôvodný návrh dolepenej dvojgaráže s obrovskou asfaltovou plochou sme nahradili hmotou predstavanou na úroveň ulice, čím vzniklo obytné átrium v úrovni novovytvoreného spoločenského priestoru (z bývalej garáže) v suteréne domu, zelená strecha garáže, vodný prvok. Predstavaná hmota vstupnej haly a šatníka opticky rozbila mohutnú hmotu domu, votknuté betónové schody ako chuťovka. Majitelia boli zaskočení, ako sa dá z nepôvabného domu urobiť útulné rodinné hniezdočko. Interiér obývačky nakoniec ostal len ako čerešnička na tortičke – ten sa aj tak bude rokmi meniť, ale priestor, ktorý bol vytvorený je zážitkom sám osebe.

A nie krutá realitka …

Autor : Ing.arch Kristína Kristiánová , Ing. arch. Stanislav Mráz

Ateliér architektúry s.r.o. Košice 040 01, Zoborská 23

Nech mi všetci dizajnéri odpustia, ale architekt má oproti nim jednu veľkú výhodu – priestor vníma komplexne – počnúc širšími vzťahmi, cez dispozíciu, až po ergonómiu, a hlavne vie, čo si môže dovoliť konštrukčne. S architektúrou je to totiž ako s urbanizmom – ak je zlý urbanizmus, ani pekná architektúra to nevytrhne z biedy. A v architektonickom priestore to platí podobne – ak je zlá dispozícia, ani sebekrajší dizajn ju nevytrhne z biedy…

Ale aby som sa vrátila k meritu článku – okrem „učesaného“ vkusu investora je pri interiéroch veľmi dôležitá znalosť technických detailov – osvetlenie a jeho typy a použitie a funkcia v priestore (halogény, neóny, LED atď), podlahové krytiny a ich detaily napojenia na iné povrchy, sádrokartónové podhľady a ich riešenie v kombinácii s osvetlením (priame, nepriame nasvetlenie), dizajnové a konštrukčné riešenia schodov, krbov, deliacich stien… a množstvo iných detailov, ktoré vyvstanú počas realizácie, a na ktoré investor vôbec nemyslí. Výsledkom sú zväčša nesúrodé priestory, často aj v pekných architektúrach.

[tabs slidertype=”images” auto=”yes”] [imagetab width=”580″ height=”460″]http://stavbadomu.sk/wp-content/uploads/2011/08/atelier-architektury-kristianova-mraz-kosice-25.jpg[/imagetab] [imagetab width=”580″ height=”460″]http://stavbadomu.sk/wp-content/uploads/2011/08/atelier-architektury-kristianova-mraz-kosice-6.jpg[/imagetab] [imagetab width=”580″ height=”460″]http://stavbadomu.sk/wp-content/uploads/2011/08/atelier-architektury-kristianova-mraz-kosice-5.jpg[/imagetab] [imagetab width=”580″ height=”460″]http://stavbadomu.sk/wp-content/uploads/2011/08/atelier-architektury-kristianova-mraz-kosice-7.jpg[/imagetab] [imagetab width=”580″ height=”460″]http://stavbadomu.sk/wp-content/uploads/2011/08/atelier-architektury-kristianova-mraz-kosice-23.jpg[/imagetab] [imagetab width=”580″ height=”460″]http://stavbadomu.sk/wp-content/uploads/2011/08/atelier-architektury-kristianova-mraz-kosice-38.jpg[/imagetab] [/tabs]

Myslím ale, že všetci investori, ktorí si prácu s architektom skúsili, nikdy neoľutovali takto „vyhodené“ peniaze, ak premýšľate nad novým bývaním alebo modernizáciou starého neváhajte ma kontaktovať, rada Vám pomôžem zrealizovať Váš sen o krásnom bývaní.

Autor : Ing. arch. Kristína Kristiánová

Firma : Ateliér Architektúry spol. s r.o.

Nový penzión v Košiciach je na pozemku Vrátnej ulice. Táto časť mesta ako ulica vznikla koncom 16. storočia pristavaním malých domčekov pre ubytovanie vojakov k najstaršej línii mohutného stredovekého hradobného múru. V  prvej polovici 19. storočia sa tu vytvorili radiálnym smerom pokračovania parciel cez postupne rušený hradobný múr a zasypané hradobné priekopy. V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa tu pokúšali postaviť panelové domy, ktorým najprv bránili občianske protesty s konečnou platnosťou ich zastavili až zmeny po roku 1989. Zadná časť pozemku na ktorom je terajší penzión bol v čase socializmu bez akéhokoľvek súdneho alebo úradného rozhodnutia zabratý štátom na úkor rozšírenia zadného vstupu  do basy, aby mohli voziť  autami a autobusmi väzňov von a dnu.  Penzión vznikol práve na tomto zadnom kúsku pozemku, ktorý sa podarilo vlastníkovi získať späť.  Jeho predná časť je pôvodný dom zástavby Vrátnej ulice, v ňom býva majiteľ podniku.


               Zalomenie uličnej čiary, zo zadnej strany na styku so susedným pozemkom, ktoré architekti veľmi šikovne využili je naopak reliktom socialistického stavu, ktorý majiteľ susednej  parcely  ponechal nezmenený a dokonca pristal na vytvorenie okenných otvorov do časti ulice, ktorá je teraz verejná ale právne patrí k pozemku. Penzión je postavený na stiesnenom mieste, ale v exponovanej polohe. Zo severnej  strany pohľadovo uzatvára Mojmírovu ulicu, ktorá sa tu v pravom uhle stretáva s Timonovou ulicou, pokračujúcou ďalej na východ už len úzkym poloverejným prechodom. Na druhej strane zlomu je trojpodlažná pomerne veľká masívna hmota budovy prvej košickej ľudovej školy ešte z čias Rakúsko-Uhorska, s malým parkom pred priečelím, ktorá dominuje celému okoliu. Zástavbu Mojmírovej ulice z východnej strany ulice vytvárajú charakteristické modernistické formy priečelí domov z prvej polovice 20. storočia.

                       Nový objekt je na území mestskej pamiatkovej rezervácie a obidvaja architekti pôsobili nejaké obdobie v pamiatkovom ústave. Tieto skutočnosti v dobrom zmysle viditeľne poznačili celé riešenie. Z kontextov mestského prostredia sú relevantné štyri súvislosti na ktoré riešenie architektov nejakým spôsobom reaguje.   Proporciami a spôsobom zástavby je koncept  prirodzeným pokračovaním  alebo rozvíjaním zástavby Vrátnej ulice, ktorej línia vznikla koncom 13. storočia, zástavba koncom 16. storočia a parcelácia územia sa upravila po zbúraní hradieb niekedy v prvej polovici 19. storočia. Tvary budovy sú formálne masívne členené kubické hmoty vo svojom zjave blízke tvarom modernistickej zástavby východnej strany Mojmírovej ulice.  Umiestnením je objekt predurčený k dominancii v mieste uzavretia pohľadu po línii ulice. Z pohľadu pozdĺž ulice zjednodušené formy priečelia do určitej miery pútajú pozornosť, ale z toho istého pohľadu sa zakryté neukončené formy zachádzajúce za nárožie úzkeho prechodu javia aj tajomne, budia zvedavosť a odkazujú na prítomnosť úzkeho prechodu.

                 Najpozoruhodnejšie na architektúre penziónu je práve úplne prirodzené zvládnutie snáď všetkých vzťahov odkazujúce na jednotlivé prvky štruktúry historického jadra v  stiesnených podmienkach súčasnými architektonickými formami. Nový penzión vyhovuje všetkým funkčným nárokom pre takéto zariadenia. Na vlastnom pozemku je zabezpečené obmedzené parkovanie hostí a veľká terasa s prístupom z jedálne. V ústrednom priestore  jedálne  dominuje zvýšené pódium odkiaľ je pekný výhľad do obidvoch smerov zlomu ulíc a cez terasu čiastočne aj na zástavbu historického jadra s vežami kostolov. Interiér je riešený pomerne jednotne, ale pri značnej miere dobromyseľnosti a tolerancie sa dá dekódovať snáď ako akýsi postmoderne ironizujúci odkaz na historický nábytok používaný v tomto prostredí niekedy v minulosti. „Zvláštny“ duch interiéru len stupňujú lacné monumentálne dekoratívne ornamenty symetrické podľa dvoch osí. Z vonkajšej strany celkový dojem z čistých foriem penziónu kazia zbytočné orgie strešných žľabov a hororový nápis – názov: B E R Y L zo zelených písmen, na veľmi lacnom a veľmi lesklom podklade.
Napriek týmto nedostatkom je architektúra košického penziónu pozoruhodná na Slovensku veľmi zriedkavo dôsledne korektným a pritom aktuálne súčasným vstupom do historického prostredia, ktoré citlivo obohacuje a rozvíja.

Architekt : Ateliér Architektúry spol. s r.o.

Autor : Ing. arch. Ján Krcho PhD  Článok bol uverejnený v časopise ARCH 1 / 2008.