Obnova rodinného domu
Jedného dňa mi zazvonil mobil a pani, ktorá sa ozvala, sa odvolala na priateľku, ktorá jej dala kontakt na nás. Po zdvorilostných frázach prešla k jadru veci. O týždeň majú stavebné konanie, po ktorom dostanú stavebné povolenie na obnovu a prístavbu rodinného domu. Keďže projektová dokumentácia je kompletná, chcela by od nás interiér obývačky … Takéto slová vo mne vzbudia vždy protichodné pocity :
– ako architekt mám oveľa radšej, keď projekt od počiatočného štádia vzniká v našich rukách. Formujete si ho podľa požiadaviek investora ako sochár svoje dielo a výsledkom je vaše „dieťa“, ktoré milujete a s láskou odovzdáte „milujúcemu“ investorovi. Priateľstvá, ktoré vzniknú pri takomto procese sú celkom prirodzené, vytvoríte si vzťah s ľuďmi, s ktorými intenzívne prežijete obdobie zhruba jedného roka. Ak ste na rovnakej vlnovej dĺžke, je to paráda a navzájom obohacujúca skúsenosť.
– ako interiérista nahliadnem do cudzieho diela a snažím sa z neho vyťažiť čo najviac. Niekedy je projekt fajn a ide to ako po masle, inokedy je to výzva a snažíte sa zachrániť, čo sa dá. Výsledok je však o to potešujúcejší.
Dohodli sme si stretnutie u nich a príbeh sa začal. „Sadli“ sme si od prvej chvíle. Domáci žili pár rokov v Belehrade, ja v Sarajeve. Rovnaký humor, rovnaká životná filozofia, rovnaký vkus. Po kávičke nám ukázali projekt s otázkou, ako sa nám páči. Čo povedať? Nepáčil sa. Mierne, „v rukavičkách“, sme im naznačili, že mohlo to byť aj lepšie. Tradičná socialistická kocočka, obrovská parcela, rozhľadení investori … škoda nevyužitej šance projektanta.
Starý stav …
Domácich sme zanechali na pochybách. Po pár dňoch dostali stavebné povolenie, doplatili projekt a vybavenie. Pri ďalšej kávičke nás s rozpakami poprosili, či by sme nenaskicovali „naše“ riešenie. Pre každý prípad sme si overili, či s pánom projektantom majú vyrovnané účty a pustili sme sa do práce.
Prvé skice …
Prvé vizualizácie …
Opäť návšteva a po prvých minútach sme vedeli, že sme ich dostali – celá koncepcia obrátená hore nohami – dom otvorený do záhrady maximálne ako sa dá. Pôvodný návrh dolepenej dvojgaráže s obrovskou asfaltovou plochou sme nahradili hmotou predstavanou na úroveň ulice, čím vzniklo obytné átrium v úrovni novovytvoreného spoločenského priestoru (z bývalej garáže) v suteréne domu, zelená strecha garáže, vodný prvok. Predstavaná hmota vstupnej haly a šatníka opticky rozbila mohutnú hmotu domu, votknuté betónové schody ako chuťovka. Majitelia boli zaskočení, ako sa dá z nepôvabného domu urobiť útulné rodinné hniezdočko. Interiér obývačky nakoniec ostal len ako čerešnička na tortičke – ten sa aj tak bude rokmi meniť, ale priestor, ktorý bol vytvorený je zážitkom sám osebe.
A nie krutá realitka …
Autor : Ing.arch Kristína Kristiánová , Ing. arch. Stanislav Mráz
Ateliér architektúry s.r.o. Košice 040 01, Zoborská 23
Category: Architektúra
