Bridlicová strešná krytina vzniká prevažne ručnou výrobou z prírodného materiálu. Základnou vlastnosťou je dlhá životnosť, jedinečný dekoratívny vzhľad, hydroizolačné vlastnosti, jednoduchá tvarovateľnosť, stálosť farby, ekologická nezávadnosť a nehorľavosť. Vyrába sa spracovaním metamorfovanej horniny, ktorá sa ľahko delí na tenké dosky. Vzhľad horniny je variabilný v závislosti od miesta pôvodu. Farba býva až sivočierna, spravidla má jemný perleťový až hodvábny lesk. Šablóny sa dodávajú v mnohých tvaroch a veľkostiach ako štvorce či obdĺžniky s alebo bez oblúkového výrezu. Zaujímavé sú najmä štiepky v tvare rybacej šupiny. Pribíjajú sa pozinkovanými klincami cez vopred vyvŕtané otvory pre kotvenie. Zaisťujú sa medenými háčikmi a páskami z plochých oceľových tyčí. Je ich potrebné ukladať s presahom 60 až 100 mm čo závisí od sklonu strechy. Niektoré druhy šablón vyžadujú dvojité krytie aby sa zamedzilo prenikaniu hnaného dažďa a topiaceho sa snehu pod krytinu. Najmenší dovolený sklon pre krytiny zo štiepanej bridlice je 25 °.

Výhody

• vysoká trvácnosť
• nízka nasiakavosť
• homogénna skladba po celom strešnom plášti
• vyššia estetická a finančná hodnota objektu
• vhodnosť na pokrývanie členitých striech
• vysoká mrazuvzdornosť
• dobré tepelné a zvukovo izolačné vlastnosti
• vhodnosť na novostavby aj rekonštrukcie

Nevýhody

• veľká prácnosť – každý položený kus sa individuálne opracúva priamo na streche
• vysoká remeselná náročnosť
• málo praktických  skúseností stavebných firiem na území Slovenska
• vyššia cena

Okrem šetrnosti k životnému prostrediu sa pri stavbe zároveň snažil nájsť spôsob bývania pre človeka harmonický a prirodzený. Inšpiroval sa teda radami predchádzajúcich generácií, pre ktoré bolo ekologické bývanie – teda bývanie v súlade s prirodzenými životnými podmienkami – úplne samozrejmé.

Životnosť domu odhaduje majiteľ na desiatky rokov, pričom sám zdôrazňuje, že sa nesnažil o to, aby bol dom večný, ale aby bol živý a žil spoločne so svojimi obyvateľmi. Pre bezproblémové fungovanie je najdôležitejšie predísť zatekaniu vody do objektu. Dom preto stojí na kamenných základoch s 300 mm prevetrávanou vzduchovou medzerou. Terén pod základmi je vyspádovaný od stredu ku kraju, aby sa pod domom voda držať nemohla.

Viac nájdete v článku na stavebníctve

V dnešnej dobe sa balíky slamy väčšinou vkladajú do nosnej drevenej konštrukcie ktorá plní nosnú a stužiacu funkciu. Slamené balíky sú použité len ako izolácia stien a nepreberajú nosnú funkciu steny, je možné ukladať balíky na stojato a vytvoriť steny shrúbkou 30 – 60 cm (v závislosti od požadovaného tepelného odporu konštrukcie). Je možné použiť balíky s objemovou hmotnosťou 70 kg/m3. Náročnosť realizácie stavby touto metódou je zhodná s realizáciou klasickej drevostavby. Je potrebná minimálna potreba znalosti špeciálnych technológií a možnosť dodávky stavby zaučenie firmou špecializovanou na drevostavby.

Druhou možnosťou je vytvoriť mohutné nosné múry priamo z balíkov slamy (nebraský štýl) v tomto prípade sa balíky slamy kladú na ležato a hrúbka steny býva od 50 do 80 cm. Balíky v smere pozdĺž stebiel majú totiž vyššiu pevnosť a stále rozmery. Murivo z balíkov sa tak dá ľahšie vyskladať, zarovnať napríklad nožnicami na kríky a následne omietnuť. Takto postavené stavby majú výborné izolačné vlastnosti a dlhú životnosť (existujú stavby, ktoré slúžia už vyše 100 rokov).Balíky musia byť pre tento účel značne zlisované s objemovou hmotnosťou aspoň 90 kg/m3. Takto je možné postaviť stenu výšky 3,0 m ktorá prenáša zaťaženie strechy do základov.

Zdroj : stavebnictvo.sk

Neustále sa zvyšujúce ceny energií tlačia projektantov k dôslednému znižovaniu energetickej náročnosti budov. Pasívne rodinné domy už nie sú veľkou neznámou. Aj v prípade rozsiahlejších projektov už riešenie nie je komplikované. Doteraz každého projektanta strašil veľký obvodový plášť, ktorý doslova „žral“ energiu. V prípade fasád ProSol TF však platí jednoduchá rovnica – čím väčší plášť, tým viacej získanej energie. Zelenej energie.

Riešenie treba hľadať vo fotovoltaike – energii budúcnosti. Jej hlavným výsledkom je premena slnečného žiarenia na energiu. Výhodou takejto energie je jej čistota a redukcia emisií CO₂. Cez deň sa elektrina vyrába a používa na vlastnú spotrebu, prípadne sa predáva energetickému odberateľovi a večer malú časť zo siete odoberáme. Počas roka mŕtve mesiace neexistujú. Aj keď vonku panuje tvrdá zima, slnko je síce slabšie, no neustále pomáha vyrábať energiu na paneloch. Návratnosť pri budovách postavených na desiatky rokov môžete očakávať už po prvej dekáde.

Solárny fasádny modul ProSol TF nepôsobí rušivo a spĺňa parametre pre použitie na ekologické budovy. Je určený aj pre nevetrané fasády a okná. Predstavuje akési nepriehľadné sklo v medziokenných priestoroch alebo čiastočne priehľadné okná. Pri vetraných fasádach sa fotovoltaické články montujú buď priamo na opláštenie budov alebo druhou možnosťou je aj integrácia panelov priamo do izolačného skla transparentného obvodového plášťa. Veľkou výhodou je jednoduchá inštalácia rozvodov, efektivita využitia svetla a nízka závislosť na vonkajšej teplote.

Spoločnosť Schüco zúročila svoje 60-ročné skúsenosti v oblasti technológií transparentných konštrukcií budov a takmer 20-ročného pôsobenia v oblasti solárnej techniky. S podnikovou koncepciou Energy³: energiu šetriť – energiu získavať – energiu riadiť – spoločnosť nastolila inovatívny energetický koncept. Vďaka odborným znalostiam prináša styčnú plochu medzi architektúrou a životným prostredím.

Ďalšie informácie nájdete na www.schueco.sk

• Nízka energetická náročnosť ako pri stavbe, tak pri prevádzke. Vynikajúce izolačné schopnosti slamy zaistia majiteľovi vysoké úspory energie.
• Zo slamy je možné postaviť dom v pasívnom štandarde.
• Hlinené omietky zaručujú nehorľavosť slamy a zlepšujú izolačné a akumulačné vlastnosti stavby. Pri testoch vykonaných v USA, Kanade, Nemecku a novo aj u nás sa ukázalo, že hlinou omietnuté múry zo slamených balíkov odolávajú ohňu až dve hodiny. Kým múry z bežného stavebného materiálu odolávajú ohňu v priemere pol hodiny až hodinu.
• Ekodomy sú difúzne otvorené, dom dýcha, ale neprofukuje ako staré domy.
• Slama má výborné izolačné vlastnosti, 40 cm slamy izoluje asi ako 20 cm polystyrénu.
• Životnosť dobre postaveného ekodomu sa môže počítať v poriadku storočia. Dôkazom je plno starých hlinených stavieb na Slovensku a Morave.
• Bude slama v stenách hniť? To je častá otázka. Každý organický materiál k tomu, aby začal hniť, vyžaduje kyslík a vodu. S technicky správne zrealizovanou konštrukciou sa voda do slamy nedostane a tak znemožní začatiu procesu hniloby. Slama bola používaná ako izolačný materiál po mnohé storočia a bola dokonca nájdená vo vynikajúcom stave v tisíce rokov starých egyptských hrobkách.
• A cena? Ílovisko bolo skoro u každej dediny a zadarmo , slama stojí okolo 4 – 8 €/m3.
• Vzhľadom k použitému materiálu a jednoduchej technickej realizácii je stavba slameného domu celkovo nenáročná. Nie je výnimkou, že sa do stavby zapojí celá rodina a že sa do nej púšťajú ľudia, ktorí inak so stavbou domu skúsenosti nemajú. Stavba vlastného domu môže byť teda zábavnou a výnimočnou životnou skúsenosťou.

Eko osada Vrbovce

Štefanová stretnutie s Tomom Rijvenom prebehnú na práve budovanom rodovom statku a Škole prírodného staviteľstva. Základom statku je viac ako sto rokov starý hlinený dom s vápennými a hlinenými omietkami. Okrem ukážok prírodného staviteľstva sú k videniu aj ďalšie zaujímavé stavby a technológie – sťahovateľná slamená jurta pre celoročné bývanie, základy z pneumatík nabíjaných ílom v krajine, plátená jurta, hlinená pyramída na meditácie, bude sa stavať pec na pečenie chleba a hlinená letná kuchyňa.

Inšpirovať sa možno aj využívaním energie slnka a vetra: solárne pec, parabola, fotovoltaika a ďalšie. “V okolí sú bežné domy z nepálených tehál, ľudia tu žijú už stáročia veľmi sebestačne a pomaly tu vzniká Eko osada. Na pár domoch už boli aplikované hlinené omietky, izolácia z rákosia, postavený je už jeden malý slameno-hlinený prístavok so zelenou strechou pre kozy a Rozostavaný slamený dom, “opisuje inšpirujúce okolie svojho statku Petr Skořepa.

Zdroj : www.stavebnictvo.sk  www.ekovesnice.cz