Okrem šetrnosti k životnému prostrediu sa pri stavbe zároveň snažil nájsť spôsob bývania pre človeka harmonický a prirodzený. Inšpiroval sa teda radami predchádzajúcich generácií, pre ktoré bolo ekologické bývanie – teda bývanie v súlade s prirodzenými životnými podmienkami – úplne samozrejmé.

Životnosť domu odhaduje majiteľ na desiatky rokov, pričom sám zdôrazňuje, že sa nesnažil o to, aby bol dom večný, ale aby bol živý a žil spoločne so svojimi obyvateľmi. Pre bezproblémové fungovanie je najdôležitejšie predísť zatekaniu vody do objektu. Dom preto stojí na kamenných základoch s 300 mm prevetrávanou vzduchovou medzerou. Terén pod základmi je vyspádovaný od stredu ku kraju, aby sa pod domom voda držať nemohla.

Viac nájdete v článku na stavebníctve

V dnešnej dobe sa balíky slamy väčšinou vkladajú do nosnej drevenej konštrukcie ktorá plní nosnú a stužiacu funkciu. Slamené balíky sú použité len ako izolácia stien a nepreberajú nosnú funkciu steny, je možné ukladať balíky na stojato a vytvoriť steny shrúbkou 30 – 60 cm (v závislosti od požadovaného tepelného odporu konštrukcie). Je možné použiť balíky s objemovou hmotnosťou 70 kg/m3. Náročnosť realizácie stavby touto metódou je zhodná s realizáciou klasickej drevostavby. Je potrebná minimálna potreba znalosti špeciálnych technológií a možnosť dodávky stavby zaučenie firmou špecializovanou na drevostavby.

Druhou možnosťou je vytvoriť mohutné nosné múry priamo z balíkov slamy (nebraský štýl) v tomto prípade sa balíky slamy kladú na ležato a hrúbka steny býva od 50 do 80 cm. Balíky v smere pozdĺž stebiel majú totiž vyššiu pevnosť a stále rozmery. Murivo z balíkov sa tak dá ľahšie vyskladať, zarovnať napríklad nožnicami na kríky a následne omietnuť. Takto postavené stavby majú výborné izolačné vlastnosti a dlhú životnosť (existujú stavby, ktoré slúžia už vyše 100 rokov).Balíky musia byť pre tento účel značne zlisované s objemovou hmotnosťou aspoň 90 kg/m3. Takto je možné postaviť stenu výšky 3,0 m ktorá prenáša zaťaženie strechy do základov.

Zdroj : stavebnictvo.sk

• Nízka energetická náročnosť ako pri stavbe, tak pri prevádzke. Vynikajúce izolačné schopnosti slamy zaistia majiteľovi vysoké úspory energie.
• Zo slamy je možné postaviť dom v pasívnom štandarde.
• Hlinené omietky zaručujú nehorľavosť slamy a zlepšujú izolačné a akumulačné vlastnosti stavby. Pri testoch vykonaných v USA, Kanade, Nemecku a novo aj u nás sa ukázalo, že hlinou omietnuté múry zo slamených balíkov odolávajú ohňu až dve hodiny. Kým múry z bežného stavebného materiálu odolávajú ohňu v priemere pol hodiny až hodinu.
• Ekodomy sú difúzne otvorené, dom dýcha, ale neprofukuje ako staré domy.
• Slama má výborné izolačné vlastnosti, 40 cm slamy izoluje asi ako 20 cm polystyrénu.
• Životnosť dobre postaveného ekodomu sa môže počítať v poriadku storočia. Dôkazom je plno starých hlinených stavieb na Slovensku a Morave.
• Bude slama v stenách hniť? To je častá otázka. Každý organický materiál k tomu, aby začal hniť, vyžaduje kyslík a vodu. S technicky správne zrealizovanou konštrukciou sa voda do slamy nedostane a tak znemožní začatiu procesu hniloby. Slama bola používaná ako izolačný materiál po mnohé storočia a bola dokonca nájdená vo vynikajúcom stave v tisíce rokov starých egyptských hrobkách.
• A cena? Ílovisko bolo skoro u každej dediny a zadarmo , slama stojí okolo 4 – 8 €/m3.
• Vzhľadom k použitému materiálu a jednoduchej technickej realizácii je stavba slameného domu celkovo nenáročná. Nie je výnimkou, že sa do stavby zapojí celá rodina a že sa do nej púšťajú ľudia, ktorí inak so stavbou domu skúsenosti nemajú. Stavba vlastného domu môže byť teda zábavnou a výnimočnou životnou skúsenosťou.

Eko osada Vrbovce

Štefanová stretnutie s Tomom Rijvenom prebehnú na práve budovanom rodovom statku a Škole prírodného staviteľstva. Základom statku je viac ako sto rokov starý hlinený dom s vápennými a hlinenými omietkami. Okrem ukážok prírodného staviteľstva sú k videniu aj ďalšie zaujímavé stavby a technológie – sťahovateľná slamená jurta pre celoročné bývanie, základy z pneumatík nabíjaných ílom v krajine, plátená jurta, hlinená pyramída na meditácie, bude sa stavať pec na pečenie chleba a hlinená letná kuchyňa.

Inšpirovať sa možno aj využívaním energie slnka a vetra: solárne pec, parabola, fotovoltaika a ďalšie. “V okolí sú bežné domy z nepálených tehál, ľudia tu žijú už stáročia veľmi sebestačne a pomaly tu vzniká Eko osada. Na pár domoch už boli aplikované hlinené omietky, izolácia z rákosia, postavený je už jeden malý slameno-hlinený prístavok so zelenou strechou pre kozy a Rozostavaný slamený dom, “opisuje inšpirujúce okolie svojho statku Petr Skořepa.

Zdroj : www.stavebnictvo.sk  www.ekovesnice.cz