O voľbe druhu strechy rozhodujú klimatické podmienky, zemepisná oblasť a zvolené materiálové riešenie. Samozrejme nesmieme zabudnúť o estetických preferenciách majiteľa, ktorý sa chce vo svojej nehnuteľnosti cítiť príjemne a byť na ňu hrdý.

Najzákladnejším rozdelením striech v stavebnej praxi vychádza zo sklonu strešnej roviny. Vďaka tomuto rozdeleniu rozoznávame šikmé a ploché strechy.

Strecha je charakterizovateľná rôznymi faktormi ako:

• Tvar

• Pôdorys

• Nosná strešná konštrukcia

• Využitie strešnej plochy

• Sklon

• Materiál strešnej krytiny

• Spôsob pokrytia strechy

• Spôsob odvodu vody zo strechy

Pri stavbe strechy je dôležitá podrobná projektová dokumentácia, ktorá presne definuje skladbu strechy a poskytuje komplexné riešenie všetkých detailov. Návrh strechy musí rešpektovať a spĺňať všetky vyžadované normové požiadavky a regulatívy. Dôležité sú hlavne tepelno-technické, protipožiarne, hygienické a statické požiadavky.

Pri realizácii strechy siahajte po kvalitných a overených materiáloch, ktoré vašu stavbu uchránia pred vonkajšími vplyvmi počasia. Príkladom je voľba správnej strešnej krytiny pri šikmých strechách, ktorá plní hydroizolačnú ale aj pohľadovú funkciu.

Pri šikmých strechách rozlišujeme tieto druhy krytín:

• Keramické škridle (napr. strešná krytina Tondach)

• Betónové škridle (napr. strešná krytina mediterran)

• Štiepaná bridlica

• Plechové krytiny

• Šindlľová krytina z dreva

• Slamené

• Lepenkové (bitúmenové pásy, šindle)

Spoločnosť najstrechy.sk spolupracuje s poprednými výrobcami strešných materiálov od roku 2007 s cieľom zabezpečiť požiadavky stavebníkov, ktorý realizujú malé či väčšie stavby. V ponuke predajcu nájdete rozličné dostupné materiály určené pre hrubú stavbu, základy ale aj strechy. Ak hľadáte služby spoľahlivého dodávateľa stavebnín a preferujete internetové nakupovanie už nehľadajte a navštívte stránky predajcu.

Bridlicová strešná krytina vzniká prevažne ručnou výrobou z prírodného materiálu. Základnou vlastnosťou je dlhá životnosť, jedinečný dekoratívny vzhľad, hydroizolačné vlastnosti, jednoduchá tvarovateľnosť, stálosť farby, ekologická nezávadnosť a nehorľavosť. Vyrába sa spracovaním metamorfovanej horniny, ktorá sa ľahko delí na tenké dosky. Vzhľad horniny je variabilný v závislosti od miesta pôvodu. Farba býva až sivočierna, spravidla má jemný perleťový až hodvábny lesk. Šablóny sa dodávajú v mnohých tvaroch a veľkostiach ako štvorce či obdĺžniky s alebo bez oblúkového výrezu. Zaujímavé sú najmä štiepky v tvare rybacej šupiny. Pribíjajú sa pozinkovanými klincami cez vopred vyvŕtané otvory pre kotvenie. Zaisťujú sa medenými háčikmi a páskami z plochých oceľových tyčí. Je ich potrebné ukladať s presahom 60 až 100 mm čo závisí od sklonu strechy. Niektoré druhy šablón vyžadujú dvojité krytie aby sa zamedzilo prenikaniu hnaného dažďa a topiaceho sa snehu pod krytinu. Najmenší dovolený sklon pre krytiny zo štiepanej bridlice je 25 °.

Výhody

• vysoká trvácnosť
• nízka nasiakavosť
• homogénna skladba po celom strešnom plášti
• vyššia estetická a finančná hodnota objektu
• vhodnosť na pokrývanie členitých striech
• vysoká mrazuvzdornosť
• dobré tepelné a zvukovo izolačné vlastnosti
• vhodnosť na novostavby aj rekonštrukcie

Nevýhody

• veľká prácnosť – každý položený kus sa individuálne opracúva priamo na streche
• vysoká remeselná náročnosť
• málo praktických  skúseností stavebných firiem na území Slovenska
• vyššia cena

Monolitické hydroizolačné vrstvy odporúčame používať predovšetkým vo funkcii ochranných vrstiev pri sanácii starých ešte fungujúcich povlakových hydroizolačných vrstiev. Pri riešení vážnych hydroizolačných problémov (havarijných stavov) sa v praxi vyskytujú vedľa úspešných aplikácií aj neúspešné s množstvom chýb a niekedy až deštrukcií náterov už po prvom roku užívania, a preto ich použitie je potrebné odborne prehodnotiť.

Monolitické hydroizolačné vrstvy sa zhotovujú:

• z asfaltových suspenzií, emulzií,
• z rozpúšťadlových tmelov,
• zo stierkových hmôt na báze plastov alebo živíc.

Hlavnými príčinami neúspechu týchto technológií bývajú:

• Nesprávne zloženie náterovej hmoty, ktorá sa skladá zo spojiva, plnív, pigmentov a celého radu modifikačných prísad, ktoré nedoplňujú a často nepriaznivo upravujú vlastnosti výrobku.
• Nevhodná aplikácia náterov na plochých strechách, na ktorých sa vyskytuje celý rad chýb konštrukčného charakteru ako aj chýb nedodržaním technologickej disciplíny pri výstavbe alebo nedostatočnou údržbou. Preto pred každou aplikáciou náterovej technológie sa musí urobiť odborné posúdenie stavu strešného plášťa a kvalifikovaný odborný návrh spôsobu opravy. Realizačné firmy v snahe získať zákazku a vyhovieť investorovi, ktorý nemá často prostriedky na celkovú rekonštrukciu strechy, realizuje nátery na znehodnotenú hydroizolačnú vrstvu, ktorá sa touto technológiou už nedá opraviť.
• Nedodržanie technologických zásad. Nátery striech sa nanášajú na nedostatočne očistený podklad, nebýva dodržaný výrobcom predpísaný počet náterov a predpísaná spotreba materiálu.
• Nátery sa zhotovujú aj za nepriaznivých klimatických podmienok, pričom sa nerešpektujú odporúčania výrobcov strešných hmôt na minimálny sklon strešných rovín.

História povlakových hydroizolácií siaha až do obdobia Babylonskej ríše, starovekého Grécka a Ríma (3400 až 200 rokov p.n.l.). Jedným z prvých hydroizolačných materiálov bola pemza z dna Červeného mora. Je známe použitie včelieho vosku a neskôr aj prírodných asfaltov. V tom čase sa najčastejšie hydroizolačná vrstva na strechách zhotovovala z ílu s prísadami a výstužou z prútia. Väčší zlom v tejto oblasti nastal až roku 1680, kedy bol objavený kameňouholný deht, pričom až od roku 1828 sa medzi nátery dehtu vkladajú papierové lepenky.

V 20. rokoch minulého storočia sa vo väčšom rozsahu deht nahradzuje oxidovaným asfaltom, pričom sa na hydroizolácie používali súčasne obidva materiály (výroba dehtu u nás bola definitívne ukončená až roku 1969).

Prvé ťažké asfaltované pásy sa v stavebníctve uplatňujú začiatkom 50. rokov. V tomto období sa okrem výrobkov na báze asfaltov začali vyrábať prvé hydroizolačné fólie z umelých hmôt (prvá fólia na báze PVC bola vyrobená v Nemecku roku 1951). Napriek tomu, že história fólií má len niekoľko desiatok rokov, približne 1/4 striech v Európe je pokrytá fóliovými hydroizolačnými vrstvami.

Vykonané prieskumy stavieb so zameraním na poruchy stavebných konštrukcií v zahraničí aj u nás poukazujú na vyššie percento porúch plochých striech. V súčasnosti je okolo 90% obytných a občianskych stavieb s plochými strechami, ktoré sú v predhavarijnom alebo už v havarijnom stave následkom chýb a nedostatkov hydroizolačnej a tepelnoizolačnej vrstvy často krátko po odovzdaní stavby do užívania. Neschopnosť strechy plniť svoje funkcie vyplýva z použitia nevhodného druhu materiálu, následkom nekvalitného zhotovenia, z nedostatočnej údržby a často uplynutím životnosti zabudovaných materiálov.

Sanácia plochej strechy sa v minulosti veľmi často realizovala bez náležitého prieskumu, vyhodnotenia skutočného technického stavu, hydroizolačnej a tepelnoizolačnej spôsobilosti a odborného návrhu jednoduchým vrstvením nových hydroizolačných pásov bez ohľadu na kvalitu a vhodnosť použitia. Pritom hrúbka hydroizolačnej vrstvy narastá, ale “opravená” hydroizolačná vrstva neplní svoju vodotesnú funkciu.

Materiály pre hydroizolačnú vrstvu plochých striech

V súčasnej dobe existuje veľké množstvo materiálov a technológií, ktoré sa uplatňujú pri návrhu a realizácii hydroizolačnej vrstvy novej strechy ako aj pri údržbe a sanácii nespoľahlivej starej strechy. Podľa toho rozlišujeme:

• monolitické hydroizolačné vrstvy (zhotovované tzv. náterovými technológiami),
• hydroizolačné vrstvy na báze asfaltovaných pásov,
• fóliové hydroizolačné vrstvy.