Najdôležitejšou vlastnosťou hydroizolačných materiálov (hydroizolácií) je ich vodotesnosť. Hydroizolácie sú izolačné materiály určené na ochranu stavebných diel proti všetkým druhom vody. Používajú sa na izolácie spodných častí pozemných stavieb, inžinierskych a dopravných stavieb, izolácie vlhkých až mokrých priestorov, ale predovšetkým na strešné konštrukcie. Riešenie striech z hľadiska hydroizolačnej techniky v priamej nadväznosti na problémy tepelnej techniky veľkou mierou ovplyvňuje životnosť a spoľahlivosť strešného plášťa a tým aj celej stavby.
História povlakových hydroizolácií siaha až do obdobia Babylonskej ríše, starovekého Grécka a Ríma (3400 až 200 rokov p.n.l.). Jedným z prvých hydroizolačných materiálov bola pemza z dna Červeného mora. Je známe použitie včelieho vosku a neskôr aj prírodných asfaltov. V tom čase sa najčastejšie hydroizolačná vrstva na strechách zhotovovala z ílu s prísadami a výstužou z prútia. Väčší zlom v tejto oblasti nastal až roku 1680, kedy bol objavený kameňouholný deht, pričom až od roku 1828 sa medzi nátery dehtu vkladajú papierové lepenky.
V 20. rokoch minulého storočia sa vo väčšom rozsahu deht nahradzuje oxidovaným asfaltom, pričom sa na hydroizolácie používali súčasne obidva materiály (výroba dehtu u nás bola definitívne ukončená až roku 1969).
Prvé ťažké asfaltované pásy sa v stavebníctve uplatňujú začiatkom 50. rokov. V tomto období sa okrem výrobkov na báze asfaltov začali vyrábať prvé hydroizolačné fólie z umelých hmôt (prvá fólia na báze PVC bola vyrobená v Nemecku roku 1951). Napriek tomu, že história fólií má len niekoľko desiatok rokov, približne 1/4 striech v Európe je pokrytá fóliovými hydroizolačnými vrstvami.
Vykonané prieskumy stavieb so zameraním na poruchy stavebných konštrukcií v zahraničí aj u nás poukazujú na vyššie percento porúch plochých striech. V súčasnosti je okolo 90% obytných a občianskych stavieb s plochými strechami, ktoré sú v predhavarijnom alebo už v havarijnom stave následkom chýb a nedostatkov hydroizolačnej a tepelnoizolačnej vrstvy často krátko po odovzdaní stavby do užívania. Neschopnosť strechy plniť svoje funkcie vyplýva z použitia nevhodného druhu materiálu, následkom nekvalitného zhotovenia, z nedostatočnej údržby a často uplynutím životnosti zabudovaných materiálov.
Sanácia plochej strechy sa v minulosti veľmi často realizovala bez náležitého prieskumu, vyhodnotenia skutočného technického stavu, hydroizolačnej a tepelnoizolačnej spôsobilosti a odborného návrhu jednoduchým vrstvením nových hydroizolačných pásov bez ohľadu na kvalitu a vhodnosť použitia. Pritom hrúbka hydroizolačnej vrstvy narastá, ale “opravená” hydroizolačná vrstva neplní svoju vodotesnú funkciu.
Materiály pre hydroizolačnú vrstvu plochých striech
V súčasnej dobe existuje veľké množstvo materiálov a technológií, ktoré sa uplatňujú pri návrhu a realizácii hydroizolačnej vrstvy novej strechy ako aj pri údržbe a sanácii nespoľahlivej starej strechy. Podľa toho rozlišujeme:
- monolitické hydroizolačné vrstvy (zhotovované tzv. náterovými technológiami),
- hydroizolačné vrstvy na báze asfaltovaných pásov,
- fóliové hydroizolačné vrstvy.
