Novostavba penziónu
Novostavba penziónu v historickom jadre Košíc. Slovenská architektúra bola a je stále otvorenejšia prenikaniu nových foriem a spôsobov riešenia a to niekedy aj za cenu zavrhnutia, devalvácie alebo dokonca devastácie architektonického kontextu. Na druhej strane v prípade keď sa podarilo zachovať väzby vychádzajúce zo vzťahov prostredia vzniklo často výnimočné alebo minimálne pozoruhodné dielo. Požiadavku väzby architektúry k prostrediu snáď najstriktnejšie definoval Aldo Rossi: „Tyto velké architektury, díla mistrů mají hodnotu právě jen v tomto rámci; podobně jako nás může zajímat v Benátkach, že určitá stavba je od Palladia nebo Longheny, i když jsou to vždycky a především benátske kameny.“
Nový penzión v Košiciach je na pozemku Vrátnej ulice. Táto časť mesta ako ulica vznikla koncom 16. storočia pristavaním malých domčekov pre ubytovanie vojakov k najstaršej línii mohutného stredovekého hradobného múru. V prvej polovici 19. storočia sa tu vytvorili radiálnym smerom pokračovania parciel cez postupne rušený hradobný múr a zasypané hradobné priekopy. V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa tu pokúšali postaviť panelové domy, ktorým najprv bránili občianske protesty s konečnou platnosťou ich zastavili až zmeny po roku 1989. Zadná časť pozemku na ktorom je terajší penzión bol v čase socializmu bez akéhokoľvek súdneho alebo úradného rozhodnutia zabratý štátom na úkor rozšírenia zadného vstupu do basy, aby mohli voziť autami a autobusmi väzňov von a dnu. Penzión vznikol práve na tomto zadnom kúsku pozemku, ktorý sa podarilo vlastníkovi získať späť. Jeho predná časť je pôvodný dom zástavby Vrátnej ulice, v ňom býva majiteľ podniku.
Zalomenie uličnej čiary, zo zadnej strany na styku so susedným pozemkom, ktoré architekti veľmi šikovne využili je naopak reliktom socialistického stavu, ktorý majiteľ susednej parcely ponechal nezmenený a dokonca pristal na vytvorenie okenných otvorov do časti ulice, ktorá je teraz verejná ale právne patrí k pozemku. Penzión je postavený na stiesnenom mieste, ale v exponovanej polohe. Zo severnej strany pohľadovo uzatvára Mojmírovu ulicu, ktorá sa tu v pravom uhle stretáva s Timonovou ulicou, pokračujúcou ďalej na východ už len úzkym poloverejným prechodom. Na druhej strane zlomu je trojpodlažná pomerne veľká masívna hmota budovy prvej košickej ľudovej školy ešte z čias Rakúsko-Uhorska, s malým parkom pred priečelím, ktorá dominuje celému okoliu. Zástavbu Mojmírovej ulice z východnej strany ulice vytvárajú charakteristické modernistické formy priečelí domov z prvej polovice 20. storočia.
Nový objekt je na území mestskej pamiatkovej rezervácie a obidvaja architekti pôsobili nejaké obdobie v pamiatkovom ústave. Tieto skutočnosti v dobrom zmysle viditeľne poznačili celé riešenie. Z kontextov mestského prostredia sú relevantné štyri súvislosti na ktoré riešenie architektov nejakým spôsobom reaguje. Proporciami a spôsobom zástavby je koncept prirodzeným pokračovaním alebo rozvíjaním zástavby Vrátnej ulice, ktorej línia vznikla koncom 13. storočia, zástavba koncom 16. storočia a parcelácia územia sa upravila po zbúraní hradieb niekedy v prvej polovici 19. storočia. Tvary budovy sú formálne masívne členené kubické hmoty vo svojom zjave blízke tvarom modernistickej zástavby východnej strany Mojmírovej ulice. Umiestnením je objekt predurčený k dominancii v mieste uzavretia pohľadu po línii ulice. Z pohľadu pozdĺž ulice zjednodušené formy priečelia do určitej miery pútajú pozornosť, ale z toho istého pohľadu sa zakryté neukončené formy zachádzajúce za nárožie úzkeho prechodu javia aj tajomne, budia zvedavosť a odkazujú na prítomnosť úzkeho prechodu.
Najpozoruhodnejšie na architektúre penziónu je práve úplne prirodzené zvládnutie snáď všetkých vzťahov odkazujúce na jednotlivé prvky štruktúry historického jadra v stiesnených podmienkach súčasnými architektonickými formami. Nový penzión vyhovuje všetkým funkčným nárokom pre takéto zariadenia. Na vlastnom pozemku je zabezpečené obmedzené parkovanie hostí a veľká terasa s prístupom z jedálne. V ústrednom priestore jedálne dominuje zvýšené pódium odkiaľ je pekný výhľad do obidvoch smerov zlomu ulíc a cez terasu čiastočne aj na zástavbu historického jadra s vežami kostolov. Interiér je riešený pomerne jednotne, ale pri značnej miere dobromyseľnosti a tolerancie sa dá dekódovať snáď ako akýsi postmoderne ironizujúci odkaz na historický nábytok používaný v tomto prostredí niekedy v minulosti. „Zvláštny“ duch interiéru len stupňujú lacné monumentálne dekoratívne ornamenty symetrické podľa dvoch osí. Z vonkajšej strany celkový dojem z čistých foriem penziónu kazia zbytočné orgie strešných žľabov a hororový nápis – názov: B E R Y L zo zelených písmen, na veľmi lacnom a veľmi lesklom podklade.
Napriek týmto nedostatkom je architektúra košického penziónu pozoruhodná na Slovensku veľmi zriedkavo dôsledne korektným a pritom aktuálne súčasným vstupom do historického prostredia, ktoré citlivo obohacuje a rozvíja.
Architekt : Ateliér Architektúry spol. s r.o.
Autor : Ing. arch. Ján Krcho PhD Článok bol uverejnený v časopise ARCH 1 / 2008.
Category: Architektúra
