Pri posudzovaní, na akú nevyhnutnú dobu a v akej nevyhnutnej miere je vlastník susedného pozemku povinný umožniť vstup na svoje pozemky, poprípade na stavby na nich stojace, sa zásadne prihliada k objektívnej potrebe toho, kto sa práva vstupu dovoláva, nakoľko bude vlastník susediaceho pozemku vo svojom vlastníckom práve obmedzený.[1]Sused si musí vyžiadať povolenie vstupu na pozemok od vlastníka susediaceho pozemku, nesmie tak svojvoľne vykonávať určité práce. Ak však vlastník nehnuteľnosti nepovolí vstup a dôjde tak k sporu, prichádza do úvahy riešenie súdnou cestou. Z výroku súdneho rozhodnutia musí byť zrejmý rozsah povoleného vstupu, účel, podmienky, spôsob, časové alebo iné obmedzenie. Takéto povolenie súdu platí pre všetky osoby, ktoré vykonávajú práce pre oprávneného suseda. Môže ísť o prípad, ak stena, ktorá si vyžaduje úpravu, tvorí zároveň hranicu medzi nehnuteľnosťami a jej úprava by bez vstupu na susedný pozemok nebola možná; alebo aj v prípade vstupu na pozemok za účelom pozbierania ovocia z konárov prevísajúcich nad susedným pozemkom.

V ustanovení §127 ods.3 Občianskeho zákonníka, v druhej vete je uvedené, že ak v súvislosti so vstupom vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.  

O škodu sa jedná, ak vznikla v príčinnej súvislosti so vstupom na pozemok. Ide tu o objektívnu zodpovednosť. Zodpovednosť za škodu spôsobenú na susediacom pozemku vstupom na tento pozemok za účelom údržby stavby alebo obhospodarovania pozemku je založená bez zreteľa na zavinenie. Pokiaľ ide o spôsob a rozsah náhrady škody, treba vychádzať z ustanovení §442 a nasl. Občianskeho zákonníka (R 37/1985)

Súvisiacim ustanovením so vstupom na pozemok suseda je aj §128 ods.1 Občianskeho zákonníka. Vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme, bola na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podmienkou je, aby existoval stav núdze alebo naliehavý verejný záujem, ktoré treba posúdiť z objektívneho hľadiska. V takomto prípade by vstup na susedný pozemok mohol byť povolený pri živelnej pohrome (povodeň, požiar, zemetrasenie a pod.), alebo v ktorejkoľvek situácii, pri ktorej sa vyžaduje pohotové rozhodovanie.

Súvisiacim právnym predpisom je aj zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), konkrétne ustanovenie §135: Na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav udržiavacích alebo zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby a informačných, reklamných a propagačných zariadení môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb. Ten, v prospech ktorého uložil stavebný úrad vyššie uvedené opatrenie, je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov alebo stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný pozemok alebo stavbu do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

Vo veci sp. zn. 5 C 1213/82 Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi išlo o umožnenie vstupu žalobkyne na pozemok žalovanej za účelom opravy rodinného domčeka a drevárne. Výrok rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovel znel: „ Žalovaná je povinná trpieť vstup žalobkyne s robotníkmi za účelom opravy rodinného domčeka a drevárne na nevyhnutnú dobu, najviac jeden mesiac, na svoj pozemok, a to na plochu vyznačenú v situačnom náčrtku znalca k znaleckému posudku, označenú bodmi A, B, C, D v šírke 1,5 metra a v dĺžke 35, 31 metra“. Rozsudok súd odôvodnil s poukazom na ustanovenie 127 ods.3 OZ, s tým že vlastníci susediacich pozemkov sú povinný umožniť vstup na svoje pozemky, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susedných pozemkov a stavieb. Vykonaným znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že oprava rodinného domčeka a drevárne je nevyhnutá. Právne zdôvodnenie rozsudku zodpovedá zistenému skutočnému stavu a rozsudok treba pokladať za správny.

Zdroj : www.stavebnictvo.sk

Územné plánovanie nie je prežitkom z čias minulých, aj v súčasnosti je potrebné udržiavať    v území poriadok a jasné pravidlá, jednak preto, aby bol rozvoj spravodlivý a vyvážený, a tiež preto, aby práva vlastníkov nehnuteľností neboli ohrozované náhodnými a meniacimi sa rozhodnutiami. V demokratickej spoločnosti má územné plánovanie predovšetkým regulačnú úlohu. Nemá zmysel snažiť sa donútiť stavebníka, aby v území postavil presne takú budovu alebo súbor budov, aké navrhneme. Skôr je účelné stanovenie istých rámcov (v zmysle medzných limitov, zásad), ktoré umožnia určitú mieru voľnosti, pri zamedzení nežiaduceho vývoja. A to je podstata regulácie, ktorá tvorí jadro územného plánu, jeho záväznú časť.

Primárna zodpovednosť za územné plánovanie leží na samosprávach, čo však neznamená, že nikto iný do procesu tvorby plánov nemôže zasahovať a zaujímať sa oň. Územný plán poskytuje dôležité informácie pre všetkých aktérov investične vstupujúcich do územia a tie    v dnešnej dobe reprezentuje predovšetkým súkromný sektor a individuálni stavebníci.


Územný plán rieši najmä :

• Priestorové usporiadanie
• Funkčné využívanie priestoru
• Určujú sa zásady využívania územia
• Navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie
• Ekologická stabilita
• Kultúrno – historické hodnoty územia
• Určuje územný rozvoj
• Tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja

Územné plánovanie utvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja, pre šetrné využívanie prírodných zdrojov a pre zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. Cieľom územného plánovania je prostredníctvom sústavného a komplexného riešenia priestorového usporiadanie územia a funkčného využitia územia vytvárať predpoklady trvalo udržateľného rozvoja. Územným plánovaním sa vo verejnom záujme určuje hospodárne využitie zastavaného územia a chráni nezastavané územie. Orgány územného plánovania premietajú konkrétne zámery do územia a koordinujú verejné záujmy.

Pri výbere typu a tvaru rodinného domu môžete hľadať inšpiráciu v architektonických časopisoch alebo katalógoch rodinných domov. Odporúčam Vám ale obrátiť sa priamo na architekta alebo na projektanta, ktorého poveríte vypracovaním projektu alebo Vám pomôže s výberom, prípadne úpravou katalógového projektu. Projektant zhodnotí možnosti pozemku (orientácia na svetové strany, nutné odstupy od hranice pozemku, svahovitosť pozemku a pod.)

Ak sa rozhodnete pre zakúpenie projektu z katalógu pamätajte nato , že uvádzané ceny nie sú konečné a budete si musieť doobjednať vypracovanie situácie osadenia rodinného domu na pozemok s prípojkami na inžinierske siete a energetický certifikát.

Projekt na stavebné povolenie je základom pre vybavenie povolenia na jej výstavbu. Často krát táto dokumentácia postačuje aj na samotnú výstavbu objektu, pri zložitejších projektoch je už ale nutnosťou dať si vyhotoviť podrobnejší realizačný projekt. Čím podrobnejší je projekt tým presnejší rozpočet je schopný rozpočtár dodať. Preto pri projektoch na stavebné povolenie je cena len odhadovaná.

Rozsah a obsah projektovej dokumentácie pre stavebné konanie :

[learn_more caption=”Sprievodná správa”] Sprievodná správa obsahuje doplňujúce údaje o stavbe, ak nestačia základné údaje uvedené v žiadosti o stavebné povolenie, s informáciami o dodržaní podmienok rozhodnutia o umiestnení stavby, ak bolo vydané, alebo o dodržaní podmienok schváleného územného plánu zóny, ak sa územné rozhodnutie nevyžaduje, s informáciami o výsledku vykonaných prieskumov a meraní[/learn_more]

[learn_more caption=”Súhrnná technická správa”] súhrnná technická správa obsahuje : 1. navrhované urbanistické, architektonické a stavebnotechnické riešenie stavby, jej konštrukčných častí a použitie vhodných stavebných výrobkov vo väzbe na splnenie základných požiadaviek na stavby (§ 43d zákona) a dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu vrátane všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, 2. požiarno-bezpečnostné riešenie podľa osobitných predpisov, 3. nároky na zásobovanie energiami a vodou, odvádzanie odpadových vôd, dopravu (vrátane parkovania), zneškodňovanie odpadov a riešenie napojenia stavby na jestvujúce siete a zariadenia technického vybavenia, 4. údaje o nadzemných a podzemných stavbách na stavebnom pozemku (vrátane sietí a zariadení technického vybavenia) a o jestvujúcich ochranných pásmach, 5. pri stavbách s prevádzkovým, výrobným alebo technickým zariadením údaje o tomto zariadení, o koncepcii skladovania, riešení vnútornej dopravy a plôch pre obsluhu, údržbu a opravy, alebo nároky na vykonanie skúšobnej prevádzky po dokončení stavby, 6. údaje o splnení podmienok určených dotknutými orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov, ak boli obstarané pred podaním žiadosti, 7. usporiadanie staveniska a opatrenia na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak ide o uskutočňovanie stavebných prác za mimoriadnych podmienok, 8. spôsob zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení pri výstavbe aj pri budúcej prevádzke, [/learn_more]

[learn_more caption=”Celková situácia stavby (zastavovací plán)”] celková situácia stavby v mierke spravidla 1:200 až 1:500 s vyznačením: 1. hraníc pozemkov a ich parcelných čísel podľa katastra nehnuteľností vrátane susedných pozemkov a jestvujúcich stavieb na nich, 2. podzemných sietí a zariadení technického vybavenia, 3. návrhu prípojok na dopravné a technické vybavenie územia, 4. ochranných pásem, 5. ak ide o líniovú stavbu, zakreslenie jej trasy v mapovom podklade v mierke 1 : 10 000 alebo 1 : 50 000, ďalšie výkresy podľa účelu a zložitosti stavby [/learn_more]

[learn_more caption=”Stavebné výkresy pozemných a inžinierskych objektov”] z ktorých je zrejmý doterajší a navrhovaný stav, predovšetkým pôdorysy, rezy, pohľady (v mierke spravidla 1:100) obsahujú jednotlivé druhy konštrukcii stavby a jej častí (napr. základy, nosné konštrukcie, schodištia, komíny, strešné konštrukcie), polohové a výškové usporiadanie stavby a všetkých jej priestorov s presným vyznačením funkčného určenia, schematické vyznačenie vnútorných rozvodov a inštalácii (zdravotnotechnické vrátane požiarneho vodovodu, siInoprúdové, slaboprúdové, plynové, teplovodné atď.), technické zariadenia (kotoIne, výťahy a pod.), úpravy a riešenia predpísané na osobitné zabezpečenie stavieb z hľadiska civiInej ochrany a požiarnej ochrany. Pri stavbách s prevádzkovým, výrobným alebo technickým zariadením musia stavebné výkresy obsahovať priestorové umiestnenie strojov a zariadení vrátane vnútorných komunikácii. [/learn_more]

[learn_more caption=”Statické výpočty nosných konštrukcii”] Posúdenie konštrukčného systému stavby, navrhnutie základov, vodorovných a zvislých nosných konštrukcií stavby. Prípadne navrhnutie dočasných konštrukcií ako napríklad paženie stavebnej jamy a podobne.[/learn_more]

[learn_more caption=”Projekt organizácie výstavby”] pri stavbách s osobitnými nárokmi na uskutočňovanie, pokiaľ nestačia údaje uvedené v súhrnnej technickej správe. (informácie o rozsahu a stave staveniska, predpokladané úpravy, oplotenie, prejazd, prístup na stavenisko, údaje o inž. Sieťach, zariadenie staveniska, bezpečnosť a ochrana zdravia na stavenisku a pod.)[/learn_more]

[learn_more caption=”Doklady”] Projektovej dokumentácie obsahuje stanoviská, posudky, záväzné vyjadrenia a výsledky jednaní prebiehajúcich počas prípravy projektovej dokumentácie.[/learn_more]

Podrobnejšie údaje nájdete v Stavebnom zákone č. 50/1976 Z.z. Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku /stavebný zákon/. Zo zákona vyplýva že projektovú dokumentáciu si stavebník nemôže zhotoviť sám. Od toho je tu projektant – architekt, ktorý požadovanú dokumentáciu pripraví, prekonzultuje s príslušnými úradmi a v ideálnom prípade počas výstavby zaistí autorský a technický dozor.