Bridlicová strešná krytina vzniká prevažne ručnou výrobou z prírodného materiálu. Základnou vlastnosťou je dlhá životnosť, jedinečný dekoratívny vzhľad, hydroizolačné vlastnosti, jednoduchá tvarovateľnosť, stálosť farby, ekologická nezávadnosť a nehorľavosť. Vyrába sa spracovaním metamorfovanej horniny, ktorá sa ľahko delí na tenké dosky. Vzhľad horniny je variabilný v závislosti od miesta pôvodu. Farba býva až sivočierna, spravidla má jemný perleťový až hodvábny lesk. Šablóny sa dodávajú v mnohých tvaroch a veľkostiach ako štvorce či obdĺžniky s alebo bez oblúkového výrezu. Zaujímavé sú najmä štiepky v tvare rybacej šupiny. Pribíjajú sa pozinkovanými klincami cez vopred vyvŕtané otvory pre kotvenie. Zaisťujú sa medenými háčikmi a páskami z plochých oceľových tyčí. Je ich potrebné ukladať s presahom 60 až 100 mm čo závisí od sklonu strechy. Niektoré druhy šablón vyžadujú dvojité krytie aby sa zamedzilo prenikaniu hnaného dažďa a topiaceho sa snehu pod krytinu. Najmenší dovolený sklon pre krytiny zo štiepanej bridlice je 25 °.

Výhody

• vysoká trvácnosť
• nízka nasiakavosť
• homogénna skladba po celom strešnom plášti
• vyššia estetická a finančná hodnota objektu
• vhodnosť na pokrývanie členitých striech
• vysoká mrazuvzdornosť
• dobré tepelné a zvukovo izolačné vlastnosti
• vhodnosť na novostavby aj rekonštrukcie

Nevýhody

• veľká prácnosť – každý položený kus sa individuálne opracúva priamo na streche
• vysoká remeselná náročnosť
• málo praktických  skúseností stavebných firiem na území Slovenska
• vyššia cena

Vlhnutie sa väčšinou prejavuje v spodnej časti stavby, ktorá je v priamom kontakte s terénom alebo blízko terénu (napr. základy, suterény, prízemia, oporné steny). Nasiaknutá voda v murive môže spôsobiť zníženie jeho pevnosti premŕzaním, znížením tepelného odporu a zvyčajne aj estetickej kvality stien (napr. škvrnami na povrchu stien).

Rozdelenie hydroizolácií spodnej stavby:

•  izolácie proti zemnej vlhkosti
•  izolácie proti gravitačnej (stekajúcej) vode
•  izolácie proti tlakovej vode
•  izolácie proti agresívnej vode

[box]

Systémy ochrany pred prenikaním vody do spodnej stavby:

• Membránové tesnenie – tesnenie z polymérových fólií zvarených do komplexnej membrány nachádzajúcej sa na vonkajšom povrchu stavebnej konštrukcie.

Výhody: odolnosť membrány voči veľkým posunom stavebnej konštrukcie počas jej životnosti.
Nevýhody: vysoká cena a vysoká náročnosť na kvalitu prevedenia.

• Vodotesný betón – tesnenie zabezpečuje vodotesný betón . Dilatačné škáry musia byť opatrené tesniacim profilom z flexibilného polyméru.

Výhody: jednokrokový systém zabezpečujúci požadovanú hydroizolačnú vlastnosť v okamihu vytvorenia nosnej konštrukcie.
Nevýhody: vysoká cena a vysoká náročnosť na kvalitu prevedenia.

• Vodotesná stierka – vodotesnosť zabezpečuje z vnútornej strany konštrukcie vodotesná malta aplikovaná v stanovenej hrúbke. Dilatačné škáry musia byť vybavené elastickým vodotesným systémom. Stierka je nenasiakavá a vo veľkom rozsahu prepúšťa vodné pary. Túto technológiu môžeme vo viacerých prípadoch použiť aj samostatne, avšak väčšinou predstavuje vhodný doplnok k inej technológii sanácie zavlhnutého muriva. Účinnosť a spoľahlivosť sanačných omietkových systémov býva veľmi vysoká.

Výhody: V prípade porúch finančne nenáročná oprava.
Nevýhody: životnosť je závislá od zloženia stierky

• Kryštalická izolácia – na hydroizoláciu konštrukcií, najmä betónových, ale aj murovaných, sa používajú aj tesniace (tzv. kryštalické) nátery, ktoré môžu byť povrchové alebo hĺbkové. Vytvárajú formáciu kryštálov nerozpustných vo vode s tesniacim účinkom. Chemická reakcia vytvárajúca kryštály preniká do značnej hĺbky betónovej konštrukcie a závisí viac od prítomnosti vody v konštrukcii a teploty konštrukcie než od priľnavosti k povrchu. Hydroizolačné nátery spravidla prepúšťajú paru.

Výhody: jednoduchá a nenáročná aplikácia.
Nevýhody: účinok sa dostavuje so značným oneskorením po aplikácii.

[/box]

Zdroj : stavebnictvo.sk

Autor : Lea Procházková

//
//

Projekt základov

Návrh základov je súčasťou projektovej dokumentácie a tvorí samostatný výkres. Určuje spôsob, prevedenie, hĺbku a materiálové prevedenie základov. Popisuje izoláciu základov /hydroizoláciu, tepelnú izoláciu, izoláciu proti radónu a pod./ K vyhotoveniu základov potrebujete aj projekt sietí, ktoré základmi prechádzajú  /napr. kanalizácia, elektro, bleskozvod, voda a.i. /

Základy

Základy ako také prenášajú váhu domu do podložia. Najčastejšie sa pri výstavbe rodinných domov používajú:

• základové pásy /betónové, železobetónové/
• základová doska
• výnimočne aj pilóty
• v suteréne s vysokou hladinou spodnej vody tzv. základovú vaňu

Plocha základov býva spravidla širšia ako plocha muriva, ktoré je na základ ukladané.  Hĺbka založenia vyplýva z viacerých faktorov ako sú typ zeminy, lokalita, spôsob zaťaženia základu a pod. Je dôležité dodržať navrhnutú hĺbku založenia a jej rovnomernosť. Plytké a nerovnomerné založenie je častým zdrojom porúch /praskliny, posuny/.

Základy zakladáme do nezámrznej hĺbky v našej lokalite cca. 80 – 130 cm. Hĺbka základu sa meria od terénu po základovú škáru. Vysvetlime si pojem základová škára –  je rovina, kde sa konštrukcia základov stýka so zemou. Nezamrznú hĺbku ovplyvňuje lokalizácia, druh zeminy a obsah vody v zemine. Šírka základu závisí od podložia ale aj od hornej konštrukcie stavby, navrhuje sa podľa veľkosti a spôsobu zaťaženia pôsobiaceho na základy. Realizáciu základov hravo zvládne bez problémov  dobrá stavební firma.

[box]

Základné pravidlá pri zakladaní stavby

• na základoch sa nesnažíme ušetriť, môže /a určite/ sa to neskôr prejaví na stabilite stavby
• čo najrýchlejšie po vyhĺbení základovej škáry začať so spodnou stavbou
• vykopať základové škáry pred zimou a začať betónovať na jar sa nedoporučuje
  
• začistiť základovú špáru, mala by byť bez zabahnenia, bez zaplavenia vodou a zásypov
• prizvať geológa aby prevzal základovú škáru, zapísať prevzatie do stavebného denníka
• základovú špáru nehutníme
• použiť štrkové lôžko na základe a v zmysle projektovej dokumentácie
• pri výskyte spodnej vody by mohlo dôjsť k zavodneniu základov
• pri nesúdržných zeminách je nutné použiť bednenie základovej škáry
• pozor na prestupy sietí základmi
• nezabudnúť na uloženie uzemňovacieho pásu pre bleskozvod

Veľký dôraz je nutné klásť na prestupy sietí základmi, pred samotnou betonážou je potrebné vyhotoviť najčastejšie drevené debnenie v miestach prestupov hlavne ležatej kanalizácie. Tú je potrebné uložiť tak, aby pri prípadnej poruche kanalizácie nedošlo k podmáčaniu základov. Prestupy sietí nachystať v zmysle a presne podľa projektovej dokumentácie. Pred betonážou je potrebné vykonať skúšku tesnosti rozvodov, kde sa tesnosť a nepriepustnosť položeného potrubia  overuje skúškou vodotesnosti naplnením vodou (po dobu 3 hodín). Následne môže dôjsť k samotnej betonáži základov. Pri betonáži je potrebné dať si pozor na vonkajšiu hranu základu vzhľadom na zateplenie stavby, aby nedochádzalo k nežiadúcim odskokom a hornu hranu základu vzhľadom na uloženie muriva.

[/box]

Zabezpečenie základov 

Podceneným problémom, ktorý sa minulý rok razantne prejavil, bolo od kanalizovanie dažďovej vody z pozemku. Pričom dažďová voda predstavuje čo sa týka stability základov jedno z najväčších rizík. Riešenie odvádzania dažďovej vody z pozemku má viac možnosti:

• odvedenie dažďovej vody do vsakovacej šachty
• akumulovanie dažďovej vody do zbernej nádrže
• odvedenie dažďovej vody do dažďovej kanalizácie / je k dispozícii len vo vybraných lokalitách /
• vyvedenie dažďových zvodov zo strechy na pozemok

Riešenie dažďovej vody vsakovaním nie je vždy možné, závisí od savosti zeminy a veľkosti pozemku, keďže momentálne je skôr trendom predávať menšie pozemky nie je toto riešenie veľakrát možné. Rizikom tohto riešenia je umiestnenie vsakovacej šachty, pokiaľ je blízko domu, môže dôjsť k podmáčaniu základov a k “sadaniu” stavby. Akumulovanie dažďovej vody do zbernej nádrže je vhodným spôsobom pokiaľ zachytenú vodu budete využívať na polievanie záhrady a pod. Najmenej problémovým riešením je odvedenie dažďovej vody do obecnej /mestskej/ dažďovej kanalizácie, problémom však je že nie je všade vybudovaná a je nutné platiť za odvedené množstvo.    Realita je však taká, že do minulého roku veľa staviteľov potrebu odvedenia dažďovej vody z pozemku ignorovalo, hoci zákon to prikazuje, výsledkom boli podmáčané základy, zosuvy a pod. /samozrejme to bolo spôsobené aj inými faktormi/.

[box]

Spodná základová doska – podkladný betón

Podkladný betón spájajúci základové pásy je horizontálnou konštrukciou, zhotovenou z betónu a výstužou /kari siete/. Betónovú dosku, ktorá spojuje základové pásy spravidla podsypávame štrkom. Plochu medzi základmi vysypeme štrkom, štrkopieskom a pod., je možné ho zhutniť, podľa projektovej dokumentácie. Štandardná hrúbka štrkového podsypu je cca. 20cm. Ešte pred betonážou uložíme rozvody ležatej kanalizácie, vodovodu a ostatných sietí, podľa projektovej dokumentácie. Dôležité je presne dodržať predpísané sklony ležatých rozvodov a preveriť ich nivelačným prístrojom. Ležaté rozvody zasypeme pieskom a štrkom. Až teraz je možné pristúpiť k samotnej betonáži podkladného betónu – betónovej dosky. Hrúbka dosky je individuálna, závisí od samotnej konštrukcie domu cca. 15 – 20 cm. Pre podkladný betón sa najčastejšie používa trieda betónu B20 a pre základové pásy z prostého betónu trieda betónu B15. Na celú plochu dosky položíme kari siete a zalejeme vrstvou betónu. Naliaty betón zhutňujeme a nakoniec hornú vrstvu uhladíme. Štandardne sa takýto betón vždy kropil, avšak s rastúcou kvalitou a variabilitou materiálov dochádza k tomu, že kropiť musíme len za extrémneho tepla a pritom môžeme betónovať aj v zime, pri teplotách maximálne do 5° C. Do betónu možno pridať takzvané zmäkčovadlá, ktoré urýchľujú jeho tuhnutie a práve to v zime potrebujeme. Pozor ale na kvalitu výslednej betonáže. Povrch by mal byť rovný a hladký predovšetkým kvôli bezproblémovému prevedeniu vodorovnej hydroizolácie. Pokiaľ by povrch nebol dostatočne rovný hydroizolácia by mohla zle priľnúť k povrchu a mohlo by dôjsť k jej mechanickému poškodeniu a prenikaniu nežiadúcej vlhkosti do objektu.

[/box]

Zdroj : stavebnictvo.sk

Autor: Lea Procházková

Normal
0

21

false
false
false

SK
X-NONE
X-NONE

MicrosoftInternetExplorer4

/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:”Normálna tabuľka”;
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:””;
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0cm;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:”Calibri”,”sans-serif”;
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:”Times New Roman”;
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;
mso-fareast-language:EN-US;}

Keďže je však v každom dome potrebná primeraná výmena vzduchu, bol vybudovaný aj ventilačný systém so spätným získavaním tepla takzvanou rekuperáciou tepla z odsávaného vzduchu. Ukázalo sa, že nie je rentabilné stavať domy, ktoré by po celý rok boli vykurované len vnútornými a solárnymi ziskami, reálne sa však ukázalo vykurovať dom ohrevom privádzaného vzduchu. Práve kritérium vykúrenia domu vymieňaným vzduchom zrejme dalo domu názov pasívny – teda dom, ktorý nepotrebuje štandardný teplovodný vykurovací systém.

Jednoduchými výpočtami i na množstve konkrétnych príkladov sa vtedy ukázalo, že ohrevom privádzaného vzduchu je možné vykúriť dom, ak potrebný vykurovací výkon nepresahuje 10 W/m2 podlahovej plochy a tomu zodpovedá v našich klimatických podmienkach ročná merná spotreba tepla okolo 15 kWh/m² podlahovej plochy.

Dnes sa stala hodnota spotreby tepla na vykurovanie pod 15 kWh/m² podlahové plochy základným kritériom pre pasívnych domov a bežne sa odhliadá od toho, akými prostriedkami sú požadované hodnoty dosiahnuté. Má sa však za to, že riadená ventilácia s rekuperáciou a dostatočná tepelná izolácia a tesnosť je nutnou podmienkou pre pasívny dom.
Dnes sú, predovšetkým v Nemecku a v Rakúsku, postavené stovky, možno aj tisíce pasívnych domov a je vyvinutá rada konceptov  pre ich stavbu. Ukazuje sa, že pasívny dom je investične aspoň o 10% (niekedy je to však bohužiaľ aj oveľa viac) drahší ako bežný dom, úspory energie na vykurovanie však rozumné navýšenie investičných nákladov na stavbu za dobu jej životnosti niekoľkokrát preplatia, investície do pasívneho domu je teda rentabilné a navyše prináša vyšší užívateľský komfort aj nezanedbateľný prínos pre ekológiu a ochranu klímy. Neexistuje racionálny dôvod, prečo nestavať drvivú väčšinu nových domov v pasívnom štandarde. Realita na vysoko konzervatívnym stavebnom trhu je však úplne opačná. Prečo?
Doterajšie skúsenosti ukazujú, že stavba pasívneho domu kladie vyššie nároky na projekciu aj na remeselné prevedenie pri stavbe (hlavne kvôli dodržaní vysokej tesnosti obálky), než je tomu u bežného domu. Projektanti a stavebné firmy zaoberajúci sa výstavbou pasívnych domov sú stále považovaní za niečo mimoriadneho. Ak teda chceme prispieť k tomu, aby sa z pasívnej výstavby stal štandard, je potrebné ďalej hľadať nové, jednoduché, lacné a remeselne nenáročné riešenia, ktoré by nároky na projekciu, remeselné prevedenie i cenu výstavby pasívnych domov urobili plne porovnateľnú s bežnými domami.

Zdroj : stavebnictvo

Aktuálne problémy v našom odvetví momentálne predstavuje hneď niekoľko tém :

• nízka miera verejných investícií
• neprimerane silné konkurenčné prostredie na tak malom trhu ako je Slovensko
• neuhradené pohľadávky od investorov
• zrušené tendre



Vymenúva Juraj Hirner, generálny riaditeľ ZIPP Bratislava.

Vzhľadom k nízkej vyťaženosti stavebných kapacít a klesajúcemu optimizmu v očakávaniach nových zákaziek zostáva kľúčovou prioritou pre nastávajúcich 12 mesiacov zvyšovanie efektivity stavebných spoločností a aj tlak na ich dodávateľa. Naopak slovenské firmy často nepočítajú s investíciami.

Stále pokračuje pozvoľný pokles sebadôvery slovenských stavebných spoločností, aktuálne si verí v prekonanie konkurencie menej ako polovica firiem (46%). K výraznému poklesu došlo predovšetkým v inžinierskom staviteľstve, v tomto sektore si verí len tretina firiem. Vo výhľade na rok 2012 sebadôvera slovenských firiem tiež klesá, v lepšie výkony oproti konkurencii na budúci rok verí 61% riaditeľov. V Českej republike je situácia v tomto smere podobná, v prekonanie konkurencie verí aktuálne len 49% firiem, do budúceho roka sa optimisticky pozerá asi ale len 48%.

Vyťaženosť kapacít slovenských stavebných spoločností v aktuálnej plnej sezóne oproti máju mierne klesá . Celkovo sa pohybuje na neštandardne nízkej úrovni, čo ukazuje na stále existujúci priestor pre optimalizáciu stavebných kapacít trhu. Naopak vyťaženosť slovenských stavebných spoločností pokračuje v raste (84%).

Celý článok nájdete na www.stavebnictvo.sk

Súčasťou obchodného centra je aj jedenásťpodlažná administratívna budovy Aupark Tower. Tá bude súčasťou košického Auparku s kapacitou takmer 12 tis. m²  plôch na prenájom.

Zábery z výstavby Auparku v Košiciach na Námestí osloboditeľov

[box] [/box]

Nezávislý film 25 ročného Košičana, bakalára strihovej skladby Juliána Bosáka, dáva priestor názorom za aj proti, občanom, odborníkom, laikom, zainteresovaným, je však pohľadom aj samotného autora, ktorý sa tejto téme venoval od jesene 2006 do jari 2008, nezištne, nezávisle a na vlastnú päsť.

[box] [/box]

Územné plánovanie nie je prežitkom z čias minulých, aj v súčasnosti je potrebné udržiavať    v území poriadok a jasné pravidlá, jednak preto, aby bol rozvoj spravodlivý a vyvážený, a tiež preto, aby práva vlastníkov nehnuteľností neboli ohrozované náhodnými a meniacimi sa rozhodnutiami. V demokratickej spoločnosti má územné plánovanie predovšetkým regulačnú úlohu. Nemá zmysel snažiť sa donútiť stavebníka, aby v území postavil presne takú budovu alebo súbor budov, aké navrhneme. Skôr je účelné stanovenie istých rámcov (v zmysle medzných limitov, zásad), ktoré umožnia určitú mieru voľnosti, pri zamedzení nežiaduceho vývoja. A to je podstata regulácie, ktorá tvorí jadro územného plánu, jeho záväznú časť.

Primárna zodpovednosť za územné plánovanie leží na samosprávach, čo však neznamená, že nikto iný do procesu tvorby plánov nemôže zasahovať a zaujímať sa oň. Územný plán poskytuje dôležité informácie pre všetkých aktérov investične vstupujúcich do územia a tie    v dnešnej dobe reprezentuje predovšetkým súkromný sektor a individuálni stavebníci.


Územný plán rieši najmä :

• Priestorové usporiadanie
• Funkčné využívanie priestoru
• Určujú sa zásady využívania územia
• Navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie
• Ekologická stabilita
• Kultúrno – historické hodnoty územia
• Určuje územný rozvoj
• Tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja

Územné plánovanie utvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja, pre šetrné využívanie prírodných zdrojov a pre zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. Cieľom územného plánovania je prostredníctvom sústavného a komplexného riešenia priestorového usporiadanie územia a funkčného využitia územia vytvárať predpoklady trvalo udržateľného rozvoja. Územným plánovaním sa vo verejnom záujme určuje hospodárne využitie zastavaného územia a chráni nezastavané územie. Orgány územného plánovania premietajú konkrétne zámery do územia a koordinujú verejné záujmy.

V dnešnej dobe sa balíky slamy väčšinou vkladajú do nosnej drevenej konštrukcie ktorá plní nosnú a stužiacu funkciu. Slamené balíky sú použité len ako izolácia stien a nepreberajú nosnú funkciu steny, je možné ukladať balíky na stojato a vytvoriť steny shrúbkou 30 – 60 cm (v závislosti od požadovaného tepelného odporu konštrukcie). Je možné použiť balíky s objemovou hmotnosťou 70 kg/m3. Náročnosť realizácie stavby touto metódou je zhodná s realizáciou klasickej drevostavby. Je potrebná minimálna potreba znalosti špeciálnych technológií a možnosť dodávky stavby zaučenie firmou špecializovanou na drevostavby.

Druhou možnosťou je vytvoriť mohutné nosné múry priamo z balíkov slamy (nebraský štýl) v tomto prípade sa balíky slamy kladú na ležato a hrúbka steny býva od 50 do 80 cm. Balíky v smere pozdĺž stebiel majú totiž vyššiu pevnosť a stále rozmery. Murivo z balíkov sa tak dá ľahšie vyskladať, zarovnať napríklad nožnicami na kríky a následne omietnuť. Takto postavené stavby majú výborné izolačné vlastnosti a dlhú životnosť (existujú stavby, ktoré slúžia už vyše 100 rokov).Balíky musia byť pre tento účel značne zlisované s objemovou hmotnosťou aspoň 90 kg/m3. Takto je možné postaviť stenu výšky 3,0 m ktorá prenáša zaťaženie strechy do základov.

Zdroj : stavebnictvo.sk

Výrazný akcent oceneného areálu tvorí práve valcový tvar hmoty stavby s kruhovým pôdorysom – s jedným podzemným a tromi nadzemnými podlažiami. Budova je dostatočne odsadená od okolitých stavieb a je prepojená na druhom nadzemnom podlaží so stavbou študovne a čitárne knižnice.

„Po zhliadnutí architektonického riešenia, ktoré sme dostali od hlavného projektanta, architektonickej kancelárie SAN – HUMA´90, s. r. o., sme sa dohodli na použití fasádneho systému Schüco FW 50+, nakoľko práve tento systém bol ideálny pre splnenie požiadavky kruhového pôdorysu. Ďalším bolo použitie okien zo série Schüco AWS 70.HI,“ uviedol riaditeľ slovenskej pobočky spoločnosti Peter Škvaril. Pri samotnom návrhu využitia systémov podľa jeho slov prihliadali nielen na dizajn, ale rovnako dôležitá bola i funkčnosť a investícia do kvalitného riešenia, ktorú primárne umožnil osvietený investor, a to i napriek enormnému tlaku na cenu, zo strany hlavného zhotoviteľa.

Vďaka kruhovému pôdorysu architekti vytvorili zaujímavý vnútorný priestor s centrálnou komunikačnou líniou schodiska a výťahu prepájajúcim všetky podlažia. Práve fasádu stavby tvorí predsadená hliníková konštrukcia Schüco. Pred ňou je ešte umiestnená tieniaca konštrukcia z nerezovej ocele a zavesenej nerezovej sieťoviny od iného dodávateľa. Spoločne tak fasádny komplex dáva budove jedinečný architektonický ráz. Dostatok denného svetla do stavby vnáša centrálny svetlík umiestnený nad schodiskom. Použité materiály pritom garantujú nízke energetické nároky na chladenie stavby v lete a jej vykurovanie v zime.

Ďalšie informácie nájdete na www.schueco.sk

Neustále sa zvyšujúce ceny energií tlačia projektantov k dôslednému znižovaniu energetickej náročnosti budov. Pasívne rodinné domy už nie sú veľkou neznámou. Aj v prípade rozsiahlejších projektov už riešenie nie je komplikované. Doteraz každého projektanta strašil veľký obvodový plášť, ktorý doslova „žral“ energiu. V prípade fasád ProSol TF však platí jednoduchá rovnica – čím väčší plášť, tým viacej získanej energie. Zelenej energie.

Riešenie treba hľadať vo fotovoltaike – energii budúcnosti. Jej hlavným výsledkom je premena slnečného žiarenia na energiu. Výhodou takejto energie je jej čistota a redukcia emisií CO₂. Cez deň sa elektrina vyrába a používa na vlastnú spotrebu, prípadne sa predáva energetickému odberateľovi a večer malú časť zo siete odoberáme. Počas roka mŕtve mesiace neexistujú. Aj keď vonku panuje tvrdá zima, slnko je síce slabšie, no neustále pomáha vyrábať energiu na paneloch. Návratnosť pri budovách postavených na desiatky rokov môžete očakávať už po prvej dekáde.

Solárny fasádny modul ProSol TF nepôsobí rušivo a spĺňa parametre pre použitie na ekologické budovy. Je určený aj pre nevetrané fasády a okná. Predstavuje akési nepriehľadné sklo v medziokenných priestoroch alebo čiastočne priehľadné okná. Pri vetraných fasádach sa fotovoltaické články montujú buď priamo na opláštenie budov alebo druhou možnosťou je aj integrácia panelov priamo do izolačného skla transparentného obvodového plášťa. Veľkou výhodou je jednoduchá inštalácia rozvodov, efektivita využitia svetla a nízka závislosť na vonkajšej teplote.

Spoločnosť Schüco zúročila svoje 60-ročné skúsenosti v oblasti technológií transparentných konštrukcií budov a takmer 20-ročného pôsobenia v oblasti solárnej techniky. S podnikovou koncepciou Energy³: energiu šetriť – energiu získavať – energiu riadiť – spoločnosť nastolila inovatívny energetický koncept. Vďaka odborným znalostiam prináša styčnú plochu medzi architektúrou a životným prostredím.

Ďalšie informácie nájdete na www.schueco.sk