Bridlicová strešná krytina vzniká prevažne ručnou výrobou z prírodného materiálu. Základnou vlastnosťou je dlhá životnosť, jedinečný dekoratívny vzhľad, hydroizolačné vlastnosti, jednoduchá tvarovateľnosť, stálosť farby, ekologická nezávadnosť a nehorľavosť. Vyrába sa spracovaním metamorfovanej horniny, ktorá sa ľahko delí na tenké dosky. Vzhľad horniny je variabilný v závislosti od miesta pôvodu. Farba býva až sivočierna, spravidla má jemný perleťový až hodvábny lesk. Šablóny sa dodávajú v mnohých tvaroch a veľkostiach ako štvorce či obdĺžniky s alebo bez oblúkového výrezu. Zaujímavé sú najmä štiepky v tvare rybacej šupiny. Pribíjajú sa pozinkovanými klincami cez vopred vyvŕtané otvory pre kotvenie. Zaisťujú sa medenými háčikmi a páskami z plochých oceľových tyčí. Je ich potrebné ukladať s presahom 60 až 100 mm čo závisí od sklonu strechy. Niektoré druhy šablón vyžadujú dvojité krytie aby sa zamedzilo prenikaniu hnaného dažďa a topiaceho sa snehu pod krytinu. Najmenší dovolený sklon pre krytiny zo štiepanej bridlice je 25 °.

Výhody

• vysoká trvácnosť
• nízka nasiakavosť
• homogénna skladba po celom strešnom plášti
• vyššia estetická a finančná hodnota objektu
• vhodnosť na pokrývanie členitých striech
• vysoká mrazuvzdornosť
• dobré tepelné a zvukovo izolačné vlastnosti
• vhodnosť na novostavby aj rekonštrukcie

Nevýhody

• veľká prácnosť – každý položený kus sa individuálne opracúva priamo na streche
• vysoká remeselná náročnosť
• málo praktických  skúseností stavebných firiem na území Slovenska
• vyššia cena

– ako architekt mám oveľa radšej, keď projekt od počiatočného štádia vzniká v našich rukách. Formujete si ho podľa požiadaviek investora ako sochár svoje dielo a výsledkom je vaše „dieťa“, ktoré milujete a s láskou odovzdáte „milujúcemu“ investorovi. Priateľstvá, ktoré vzniknú pri takomto procese sú celkom prirodzené, vytvoríte si vzťah s ľuďmi, s ktorými intenzívne prežijete obdobie zhruba jedného roka. Ak ste na rovnakej vlnovej dĺžke, je to paráda a navzájom obohacujúca skúsenosť.

– ako interiérista nahliadnem do cudzieho diela a snažím sa z neho vyťažiť čo najviac. Niekedy je projekt fajn a ide to ako po masle, inokedy je to výzva a snažíte sa zachrániť, čo sa dá. Výsledok je však o to potešujúcejší.

Dohodli sme si stretnutie u nich a príbeh sa začal. „Sadli“ sme si od prvej chvíle. Domáci žili pár rokov v Belehrade, ja v Sarajeve. Rovnaký humor, rovnaká životná filozofia, rovnaký vkus. Po kávičke nám ukázali projekt s otázkou, ako sa nám páči. Čo povedať? Nepáčil sa. Mierne, „v rukavičkách“, sme im naznačili, že mohlo to byť aj lepšie. Tradičná socialistická kocočka, obrovská parcela, rozhľadení investori … škoda nevyužitej šance projektanta.

Starý stav …

Domácich sme zanechali na pochybách. Po pár dňoch dostali stavebné povolenie, doplatili projekt a vybavenie. Pri ďalšej kávičke nás s rozpakami poprosili, či by sme nenaskicovali „naše“ riešenie. Pre každý prípad sme si overili, či s pánom projektantom majú vyrovnané účty a pustili sme sa do práce.

Prvé skice …

Prvé vizualizácie …

Opäť návšteva a po prvých minútach sme vedeli, že sme ich dostali – celá koncepcia obrátená hore nohami – dom otvorený do záhrady maximálne ako sa dá. Pôvodný návrh dolepenej dvojgaráže s obrovskou asfaltovou plochou sme nahradili hmotou predstavanou na úroveň ulice, čím vzniklo obytné átrium v úrovni novovytvoreného spoločenského priestoru (z bývalej garáže) v suteréne domu, zelená strecha garáže, vodný prvok. Predstavaná hmota vstupnej haly a šatníka opticky rozbila mohutnú hmotu domu, votknuté betónové schody ako chuťovka. Majitelia boli zaskočení, ako sa dá z nepôvabného domu urobiť útulné rodinné hniezdočko. Interiér obývačky nakoniec ostal len ako čerešnička na tortičke – ten sa aj tak bude rokmi meniť, ale priestor, ktorý bol vytvorený je zážitkom sám osebe.

A nie krutá realitka …

Autor : Ing.arch Kristína Kristiánová , Ing. arch. Stanislav Mráz

Ateliér architektúry s.r.o. Košice 040 01, Zoborská 23

Snáď aj vďaka ich lenivej povahe sa tu zachovalo množstvo milých domčekov, ktoré na rozdiel od tých chorvátskych, sú po celý rok obývané a živé. Zväčša nemajú plastové okná ani iné nevkusné vymoženosti modernej doby. Nájdete tu prehľad architektúry od doby románskej a gotickej až po modernú. Tí, ktorí majú prehľad si prídu na svoje. Avšak odporúčam zájsť len po Budvu. Južnejšie sa už „zalbánieva“ a to už je Balkán iného kalibru. Chcela som poukázať nato, že architektúra so všetkým, čo k nej patrí sa nerobí len na Západe.Predstavujem Vám Reštauráciu Prova v Tivate.

Tak ako, zamilovali ste sa? Dúfam, že áno. Zájdite teda niekedy do Čiernej Hory.  Balkán so všetkým, čo k nemu patrí – divoký, krásny a nezabudnuteľný .

Autor: Ing.arch. Kristína Kristiánová

Okrem šetrnosti k životnému prostrediu sa pri stavbe zároveň snažil nájsť spôsob bývania pre človeka harmonický a prirodzený. Inšpiroval sa teda radami predchádzajúcich generácií, pre ktoré bolo ekologické bývanie – teda bývanie v súlade s prirodzenými životnými podmienkami – úplne samozrejmé.

Životnosť domu odhaduje majiteľ na desiatky rokov, pričom sám zdôrazňuje, že sa nesnažil o to, aby bol dom večný, ale aby bol živý a žil spoločne so svojimi obyvateľmi. Pre bezproblémové fungovanie je najdôležitejšie predísť zatekaniu vody do objektu. Dom preto stojí na kamenných základoch s 300 mm prevetrávanou vzduchovou medzerou. Terén pod základmi je vyspádovaný od stredu ku kraju, aby sa pod domom voda držať nemohla.

Viac nájdete v článku na stavebníctve

Keďže je však v každom dome potrebná primeraná výmena vzduchu, bol vybudovaný aj ventilačný systém so spätným získavaním tepla takzvanou rekuperáciou tepla z odsávaného vzduchu. Ukázalo sa, že nie je rentabilné stavať domy, ktoré by po celý rok boli vykurované len vnútornými a solárnymi ziskami, reálne sa však ukázalo vykurovať dom ohrevom privádzaného vzduchu. Práve kritérium vykúrenia domu vymieňaným vzduchom zrejme dalo domu názov pasívny – teda dom, ktorý nepotrebuje štandardný teplovodný vykurovací systém.

Jednoduchými výpočtami i na množstve konkrétnych príkladov sa vtedy ukázalo, že ohrevom privádzaného vzduchu je možné vykúriť dom, ak potrebný vykurovací výkon nepresahuje 10 W/m2 podlahovej plochy a tomu zodpovedá v našich klimatických podmienkach ročná merná spotreba tepla okolo 15 kWh/m² podlahovej plochy.

Dnes sa stala hodnota spotreby tepla na vykurovanie pod 15 kWh/m² podlahové plochy základným kritériom pre pasívnych domov a bežne sa odhliadá od toho, akými prostriedkami sú požadované hodnoty dosiahnuté. Má sa však za to, že riadená ventilácia s rekuperáciou a dostatočná tepelná izolácia a tesnosť je nutnou podmienkou pre pasívny dom.
Dnes sú, predovšetkým v Nemecku a v Rakúsku, postavené stovky, možno aj tisíce pasívnych domov a je vyvinutá rada konceptov  pre ich stavbu. Ukazuje sa, že pasívny dom je investične aspoň o 10% (niekedy je to však bohužiaľ aj oveľa viac) drahší ako bežný dom, úspory energie na vykurovanie však rozumné navýšenie investičných nákladov na stavbu za dobu jej životnosti niekoľkokrát preplatia, investície do pasívneho domu je teda rentabilné a navyše prináša vyšší užívateľský komfort aj nezanedbateľný prínos pre ekológiu a ochranu klímy. Neexistuje racionálny dôvod, prečo nestavať drvivú väčšinu nových domov v pasívnom štandarde. Realita na vysoko konzervatívnym stavebnom trhu je však úplne opačná. Prečo?
Doterajšie skúsenosti ukazujú, že stavba pasívneho domu kladie vyššie nároky na projekciu aj na remeselné prevedenie pri stavbe (hlavne kvôli dodržaní vysokej tesnosti obálky), než je tomu u bežného domu. Projektanti a stavebné firmy zaoberajúci sa výstavbou pasívnych domov sú stále považovaní za niečo mimoriadneho. Ak teda chceme prispieť k tomu, aby sa z pasívnej výstavby stal štandard, je potrebné ďalej hľadať nové, jednoduché, lacné a remeselne nenáročné riešenia, ktoré by nároky na projekciu, remeselné prevedenie i cenu výstavby pasívnych domov urobili plne porovnateľnú s bežnými domami.

Zdroj : stavebnictvo

Zdroj : stavebnictvo

Hlavným prúdom európy bol však funkcionalizmus, ktorý definoval podobu architektúry vo 20.storočia. V roku 1933, teda presne dobe vrcholiacej krízy píše Jiří Kroha “Ľudia bez práce, bez chleba, bez bytu, ľudia bez starosti a bez sociálneho vedomia, v architektúre úlohy bez stavebníka a architekti bez zamestnania alebo bez vedomia toho všetkého príčin – to jest dnešnej svet, prostredie architektúry v roku 1933. A práve toto prostredie hladných ľudí na jednej a ohromných možností výrobných súčasnej techniky na strane druhej je jediným prostredím, kde možno aj najširšej verejnosti pochopiť, že treba vytvoriť pre skutočne účinné organizovanie bývanie najprv vedu o bývaní. Základom vedy o bývaní jest vedecká sociológie. “Tu sa objavujú pre ďalší vývoj veľmi dôležité momenty – vzťah architektúry a sociológie a technológie a skúmaní moci a hraníc architektúry.

Zdroj : stavebnictvo

Architects council of Europe 2009 vo svojej výročnej správe o Českej republike dokazuje, že viac ako 30% respondentov zamestnaných v odbore architektúra považuje stav odbore za zlý a takmer 25% firiem buď znížilo alebo zníži svoje stavy. Hodnota zákaziek klesá vo všetkých odvetviach architektúry takmer o 40%.Pre českú (východoeurópsku) architektúru je to od novembra 1989 prvý vážnejší zlom. Sú architekti v kríze? Je v kríze architektúra? Pomôže nám z krízy architektúra? Zmení sa pohľad na architektúru? Ako definovať úlohu architekta a architektúry v spoločnosti?

Viac si môžete prečítať  na stavebníctve v článku Zbyňka Ryšku

Súčasťou obchodného centra je aj jedenásťpodlažná administratívna budovy Aupark Tower. Tá bude súčasťou košického Auparku s kapacitou takmer 12 tis. m²  plôch na prenájom.

Zábery z výstavby Auparku v Košiciach na Námestí osloboditeľov

[box] [/box]

Nezávislý film 25 ročného Košičana, bakalára strihovej skladby Juliána Bosáka, dáva priestor názorom za aj proti, občanom, odborníkom, laikom, zainteresovaným, je však pohľadom aj samotného autora, ktorý sa tejto téme venoval od jesene 2006 do jari 2008, nezištne, nezávisle a na vlastnú päsť.

[box] [/box]

Odhadovaná cena novodobého Kolosea má byť 500 miliónov dolárov a jej vyprojektováním bol poverený renomovaný ateliér Foster + Partners. Plocha stavby je 260 000 m2, bude obsahovať okrem iného podzemné parkovisko, oddelenie kancelárií, výskumu a vývoja, auditórium pre 1000 divákov, zamestnanecké fitnes centrum a taktiež kaviareň pre 3000 návštevníkov. Nová budova pojme 13 000 zamestnancov a podľa plánov Apple by mala byť dokončená v roku 2015. V južnej časti pozemku bude vybudované poschodové parkovisko.


Súčasťou stavby má byť aj vlastná elektráreň, ktorá bude primárnym zdrojom elektriny pre budovu. Elektrická energia bude vznikať spaľovaním biomasy a bioplynu.

Zdroj : www.stavebnictvo.sk