•     Extrémne nízke tepelné straty
•     Vnútorné aj podzemné prevedení
•     Prevádzkový tlak 3 bary
•     Teplota až 95 ° C
•     Príprava teplej vody
•     Solárne výmenníky

Podzemné prevedenie akumulačnej nádrže
Akumulačné nádrže radu Akuplast APZ sa umiestňujú pod zem vedľa domu. Jediné, čo uvidíte, bude plastový poklop, podobne ako je tomu u plastových nádrží alebo nádrží na zber dažďovej vody, ktoré sa taktiež umiestňujú pod zem.

Tlakové prevedenie plastových nádrží, umožňuje priame napojenie do uzavretej vykurovacej sústavy bez nutnosti inštalácie ďalších zariadení (výmenníky, čerpadlá, atď).

Ďalšou výhodou sú nízke tepelné straty – tieto nádrže sú výborne tepelne izolované, izoláciou z tvrdeného polyuretánu. Tepelná strata týchto nádrží zodpovedá tepelnej strate bežného zásobníka na teplú vodu s objemom 150 l Plastové prevedenie  nádrže garantuje dlhú životnosť až 50 rokov.



Akumulačné nádrže s ohrevom vody
Zefektívňovanie systému vykurovania je hlavným dôvodom investície do akumulačných nádrží. Tieto nádrže umožňujú efektívne kombinácie, inak ťažko zlučiteľné zdroje tepla do jediného celku, a toto teplo potom akumulačná nádrž dodáva vykurovacej sústave a ešte pritom pripravuje teplú vodu.

Jednotlivé zdroje tepla sú k nádrži pripájané tak, aby na seba logicky nadväzovali vzhľadom k ich účinnosti a možnosti regulácie. Pripojenie musí samozrejme vykonať odborník so skúsenosťami s kombinovaním rôznych zdrojov tepla a samozrejme s platným certifikátom o absolvovaní školenia, inak je záruka na zariadenia od výrobcu neplatná.
Uchovanie tepla v akumulačnej nádrži
Teplo je do akumulačnej nádrže privedené od najrôznejších zdrojov. V najnižšej časti nádrže sa nachádza studená voda, do ktorej je privádzané teplo od nízkopotenciálnych zdrojov (najčastejšie zo solárneho systému). Vo vyšších častiach je akumulované teplo od tepelného čerpadla prípadne ďalších zdrojov napríklad kotla na biomasu alebo krbu s teplovodným výmenníkom. V prípade potreby je do tejto nádrže možné umiestniť aj elektrické vykurovacie teleso.

Prednosti plastových akumulačných nádrží

•     Možnosť uloženia do zeme
•     Extrémne nízke tepelné straty (kvalitná izolácia z tvrdeného polyuretánu)
•     Veľmi dlhá životnosť (až 50 rokov)
•     Použitie nového typu teplotne stabilného plastu
•     Plastový povrch je odolný a umývateľný
•     Výmenníky v nádržiach (ak sú nimi konkrétne typy nádrží vybavené) sú z kvalitnej nerezovej ocele
•     Kompaktné prevedenie, všetky hrdlá sú vyvedené smerom nahor
•     Model AP750 je vybavený snímateľnou izoláciou pre priechod dverami o svetlej šírke 80 cm
•     Prípadný prietokový ohrev teplej vody zabraňuje vzniku baktérie legionely

Pripojenie nádrže a stratifikácia
Plastové akumulačné nádrže majú štyri vstupy a výstupy vykurovacej vody, dva horné, jeden v prostrednej a jeden v spodnej so špeciálnym ukončením proti víreniu, ktorý umožňuje riadiť rozloženie teplôt v nádrži (stratifikáciu). Zvyšuje sa tak účinnosť obnoviteľných zdrojov tepla, čiže solárnych kolektorov, tepelných čerpadiel či moderných kotlov.

[box] [/box]

Dobrým príkladom nízkoenergetického domu sú práve drevostavby. Práve drevená stavba spĺňa všetky predpoklady pre šetrenie tepla. Steny sú prirodzene teplé a dodatočne sa ešte zatepľujú. Tým sa maximálne zvýši tepelný odpor celej stavby.

Zatepľovanie domu

Ak chceme mať nízkoenergetický dom, potom je jeho účinné zateplenie nevyhnutnosťou. Hrubá drevená stavba sa teda dodatočne zateplí. Existuje celá rada izolantov a postupov vhodných pre zateplenie.
Vykonáva sa tepelná izolácia stien stropu (alebo) striech a tiež podlahy, prípadne podmurovky. Každým smerom totiž môže unikať teplo, a preto je správne prevedenie a napojenie zatepľovacieho systému žiadúce.

Rekuperácia

Riadená výmena vzduchu v dome čiže rekuperácia je z hľadiska úspor tepla veľmi dôležitá. Vďaka tepelnému výmenníku sa s čerstvým vzduchom do domu vracia až 80 percent tepla.

Drevo – stavebný materiál pre drevostavby

Drevo je neutrálny materiál, ktorý má pomerne výhodný pomer medzi tepelnou kapacitou, ktorá je nižšia a pomerne dobrou schopnosťou izolovať proti chladu. Drevo sa teda chová ako prirodzený tepelný izolant. Pretože tento materiál pochádza z prírody je zdravotne nezávadný a tiež prirodzene dýcha.

Sú skúsenosti, že udržiavané drevené konštrukcie  aj po takmer 80-tich rokoch nemenia výrazne svoje vlastnosti. A to hovoríme o konštrukciách ktoré sú vyrobené z mäkkého dreva. Výrobky z dreva tvrdého majú životnosť oveľa dlhšiu pri tej správnej starostlivosti.

Drevo je plne recyklovateľné

•      Používa sa v stavebníctve v podstate celú históriu
•      Prírodný materiál, ktorý dýcha – drevostavby prirodzeným spôsobom ponímajú a uvoľňujú vlhkosť
•      Zdravotná nezávadnosť dreva je zaručená – na rozdiel od niektorých stavebných materiálu majú drevené domy nulový výskyt cudzorodých chemických látok.

Prečítajte si tiež niečo o pasívnych domoch

– ako architekt mám oveľa radšej, keď projekt od počiatočného štádia vzniká v našich rukách. Formujete si ho podľa požiadaviek investora ako sochár svoje dielo a výsledkom je vaše „dieťa“, ktoré milujete a s láskou odovzdáte „milujúcemu“ investorovi. Priateľstvá, ktoré vzniknú pri takomto procese sú celkom prirodzené, vytvoríte si vzťah s ľuďmi, s ktorými intenzívne prežijete obdobie zhruba jedného roka. Ak ste na rovnakej vlnovej dĺžke, je to paráda a navzájom obohacujúca skúsenosť.

– ako interiérista nahliadnem do cudzieho diela a snažím sa z neho vyťažiť čo najviac. Niekedy je projekt fajn a ide to ako po masle, inokedy je to výzva a snažíte sa zachrániť, čo sa dá. Výsledok je však o to potešujúcejší.

Dohodli sme si stretnutie u nich a príbeh sa začal. „Sadli“ sme si od prvej chvíle. Domáci žili pár rokov v Belehrade, ja v Sarajeve. Rovnaký humor, rovnaká životná filozofia, rovnaký vkus. Po kávičke nám ukázali projekt s otázkou, ako sa nám páči. Čo povedať? Nepáčil sa. Mierne, „v rukavičkách“, sme im naznačili, že mohlo to byť aj lepšie. Tradičná socialistická kocočka, obrovská parcela, rozhľadení investori … škoda nevyužitej šance projektanta.

Starý stav …

Domácich sme zanechali na pochybách. Po pár dňoch dostali stavebné povolenie, doplatili projekt a vybavenie. Pri ďalšej kávičke nás s rozpakami poprosili, či by sme nenaskicovali „naše“ riešenie. Pre každý prípad sme si overili, či s pánom projektantom majú vyrovnané účty a pustili sme sa do práce.

Prvé skice …

Prvé vizualizácie …

Opäť návšteva a po prvých minútach sme vedeli, že sme ich dostali – celá koncepcia obrátená hore nohami – dom otvorený do záhrady maximálne ako sa dá. Pôvodný návrh dolepenej dvojgaráže s obrovskou asfaltovou plochou sme nahradili hmotou predstavanou na úroveň ulice, čím vzniklo obytné átrium v úrovni novovytvoreného spoločenského priestoru (z bývalej garáže) v suteréne domu, zelená strecha garáže, vodný prvok. Predstavaná hmota vstupnej haly a šatníka opticky rozbila mohutnú hmotu domu, votknuté betónové schody ako chuťovka. Majitelia boli zaskočení, ako sa dá z nepôvabného domu urobiť útulné rodinné hniezdočko. Interiér obývačky nakoniec ostal len ako čerešnička na tortičke – ten sa aj tak bude rokmi meniť, ale priestor, ktorý bol vytvorený je zážitkom sám osebe.

A nie krutá realitka …

Autor : Ing.arch Kristína Kristiánová , Ing. arch. Stanislav Mráz

Ateliér architektúry s.r.o. Košice 040 01, Zoborská 23

Vlhnutie sa väčšinou prejavuje v spodnej časti stavby, ktorá je v priamom kontakte s terénom alebo blízko terénu (napr. základy, suterény, prízemia, oporné steny). Nasiaknutá voda v murive môže spôsobiť zníženie jeho pevnosti premŕzaním, znížením tepelného odporu a zvyčajne aj estetickej kvality stien (napr. škvrnami na povrchu stien).

Rozdelenie hydroizolácií spodnej stavby:

•  izolácie proti zemnej vlhkosti
•  izolácie proti gravitačnej (stekajúcej) vode
•  izolácie proti tlakovej vode
•  izolácie proti agresívnej vode

[box]

Systémy ochrany pred prenikaním vody do spodnej stavby:

• Membránové tesnenie – tesnenie z polymérových fólií zvarených do komplexnej membrány nachádzajúcej sa na vonkajšom povrchu stavebnej konštrukcie.

Výhody: odolnosť membrány voči veľkým posunom stavebnej konštrukcie počas jej životnosti.
Nevýhody: vysoká cena a vysoká náročnosť na kvalitu prevedenia.

• Vodotesný betón – tesnenie zabezpečuje vodotesný betón . Dilatačné škáry musia byť opatrené tesniacim profilom z flexibilného polyméru.

Výhody: jednokrokový systém zabezpečujúci požadovanú hydroizolačnú vlastnosť v okamihu vytvorenia nosnej konštrukcie.
Nevýhody: vysoká cena a vysoká náročnosť na kvalitu prevedenia.

• Vodotesná stierka – vodotesnosť zabezpečuje z vnútornej strany konštrukcie vodotesná malta aplikovaná v stanovenej hrúbke. Dilatačné škáry musia byť vybavené elastickým vodotesným systémom. Stierka je nenasiakavá a vo veľkom rozsahu prepúšťa vodné pary. Túto technológiu môžeme vo viacerých prípadoch použiť aj samostatne, avšak väčšinou predstavuje vhodný doplnok k inej technológii sanácie zavlhnutého muriva. Účinnosť a spoľahlivosť sanačných omietkových systémov býva veľmi vysoká.

Výhody: V prípade porúch finančne nenáročná oprava.
Nevýhody: životnosť je závislá od zloženia stierky

• Kryštalická izolácia – na hydroizoláciu konštrukcií, najmä betónových, ale aj murovaných, sa používajú aj tesniace (tzv. kryštalické) nátery, ktoré môžu byť povrchové alebo hĺbkové. Vytvárajú formáciu kryštálov nerozpustných vo vode s tesniacim účinkom. Chemická reakcia vytvárajúca kryštály preniká do značnej hĺbky betónovej konštrukcie a závisí viac od prítomnosti vody v konštrukcii a teploty konštrukcie než od priľnavosti k povrchu. Hydroizolačné nátery spravidla prepúšťajú paru.

Výhody: jednoduchá a nenáročná aplikácia.
Nevýhody: účinok sa dostavuje so značným oneskorením po aplikácii.

[/box]

Zdroj : stavebnictvo.sk

Autor : Lea Procházková

//
//

Projekt základov

Návrh základov je súčasťou projektovej dokumentácie a tvorí samostatný výkres. Určuje spôsob, prevedenie, hĺbku a materiálové prevedenie základov. Popisuje izoláciu základov /hydroizoláciu, tepelnú izoláciu, izoláciu proti radónu a pod./ K vyhotoveniu základov potrebujete aj projekt sietí, ktoré základmi prechádzajú  /napr. kanalizácia, elektro, bleskozvod, voda a.i. /

Základy

Základy ako také prenášajú váhu domu do podložia. Najčastejšie sa pri výstavbe rodinných domov používajú:

• základové pásy /betónové, železobetónové/
• základová doska
• výnimočne aj pilóty
• v suteréne s vysokou hladinou spodnej vody tzv. základovú vaňu

Plocha základov býva spravidla širšia ako plocha muriva, ktoré je na základ ukladané.  Hĺbka založenia vyplýva z viacerých faktorov ako sú typ zeminy, lokalita, spôsob zaťaženia základu a pod. Je dôležité dodržať navrhnutú hĺbku založenia a jej rovnomernosť. Plytké a nerovnomerné založenie je častým zdrojom porúch /praskliny, posuny/.

Základy zakladáme do nezámrznej hĺbky v našej lokalite cca. 80 – 130 cm. Hĺbka základu sa meria od terénu po základovú škáru. Vysvetlime si pojem základová škára –  je rovina, kde sa konštrukcia základov stýka so zemou. Nezamrznú hĺbku ovplyvňuje lokalizácia, druh zeminy a obsah vody v zemine. Šírka základu závisí od podložia ale aj od hornej konštrukcie stavby, navrhuje sa podľa veľkosti a spôsobu zaťaženia pôsobiaceho na základy. Realizáciu základov hravo zvládne bez problémov  dobrá stavební firma.

[box]

Základné pravidlá pri zakladaní stavby

• na základoch sa nesnažíme ušetriť, môže /a určite/ sa to neskôr prejaví na stabilite stavby
• čo najrýchlejšie po vyhĺbení základovej škáry začať so spodnou stavbou
• vykopať základové škáry pred zimou a začať betónovať na jar sa nedoporučuje
  
• začistiť základovú špáru, mala by byť bez zabahnenia, bez zaplavenia vodou a zásypov
• prizvať geológa aby prevzal základovú škáru, zapísať prevzatie do stavebného denníka
• základovú špáru nehutníme
• použiť štrkové lôžko na základe a v zmysle projektovej dokumentácie
• pri výskyte spodnej vody by mohlo dôjsť k zavodneniu základov
• pri nesúdržných zeminách je nutné použiť bednenie základovej škáry
• pozor na prestupy sietí základmi
• nezabudnúť na uloženie uzemňovacieho pásu pre bleskozvod

Veľký dôraz je nutné klásť na prestupy sietí základmi, pred samotnou betonážou je potrebné vyhotoviť najčastejšie drevené debnenie v miestach prestupov hlavne ležatej kanalizácie. Tú je potrebné uložiť tak, aby pri prípadnej poruche kanalizácie nedošlo k podmáčaniu základov. Prestupy sietí nachystať v zmysle a presne podľa projektovej dokumentácie. Pred betonážou je potrebné vykonať skúšku tesnosti rozvodov, kde sa tesnosť a nepriepustnosť položeného potrubia  overuje skúškou vodotesnosti naplnením vodou (po dobu 3 hodín). Následne môže dôjsť k samotnej betonáži základov. Pri betonáži je potrebné dať si pozor na vonkajšiu hranu základu vzhľadom na zateplenie stavby, aby nedochádzalo k nežiadúcim odskokom a hornu hranu základu vzhľadom na uloženie muriva.

[/box]

Zabezpečenie základov 

Podceneným problémom, ktorý sa minulý rok razantne prejavil, bolo od kanalizovanie dažďovej vody z pozemku. Pričom dažďová voda predstavuje čo sa týka stability základov jedno z najväčších rizík. Riešenie odvádzania dažďovej vody z pozemku má viac možnosti:

• odvedenie dažďovej vody do vsakovacej šachty
• akumulovanie dažďovej vody do zbernej nádrže
• odvedenie dažďovej vody do dažďovej kanalizácie / je k dispozícii len vo vybraných lokalitách /
• vyvedenie dažďových zvodov zo strechy na pozemok

Riešenie dažďovej vody vsakovaním nie je vždy možné, závisí od savosti zeminy a veľkosti pozemku, keďže momentálne je skôr trendom predávať menšie pozemky nie je toto riešenie veľakrát možné. Rizikom tohto riešenia je umiestnenie vsakovacej šachty, pokiaľ je blízko domu, môže dôjsť k podmáčaniu základov a k “sadaniu” stavby. Akumulovanie dažďovej vody do zbernej nádrže je vhodným spôsobom pokiaľ zachytenú vodu budete využívať na polievanie záhrady a pod. Najmenej problémovým riešením je odvedenie dažďovej vody do obecnej /mestskej/ dažďovej kanalizácie, problémom však je že nie je všade vybudovaná a je nutné platiť za odvedené množstvo.    Realita je však taká, že do minulého roku veľa staviteľov potrebu odvedenia dažďovej vody z pozemku ignorovalo, hoci zákon to prikazuje, výsledkom boli podmáčané základy, zosuvy a pod. /samozrejme to bolo spôsobené aj inými faktormi/.

[box]

Spodná základová doska – podkladný betón

Podkladný betón spájajúci základové pásy je horizontálnou konštrukciou, zhotovenou z betónu a výstužou /kari siete/. Betónovú dosku, ktorá spojuje základové pásy spravidla podsypávame štrkom. Plochu medzi základmi vysypeme štrkom, štrkopieskom a pod., je možné ho zhutniť, podľa projektovej dokumentácie. Štandardná hrúbka štrkového podsypu je cca. 20cm. Ešte pred betonážou uložíme rozvody ležatej kanalizácie, vodovodu a ostatných sietí, podľa projektovej dokumentácie. Dôležité je presne dodržať predpísané sklony ležatých rozvodov a preveriť ich nivelačným prístrojom. Ležaté rozvody zasypeme pieskom a štrkom. Až teraz je možné pristúpiť k samotnej betonáži podkladného betónu – betónovej dosky. Hrúbka dosky je individuálna, závisí od samotnej konštrukcie domu cca. 15 – 20 cm. Pre podkladný betón sa najčastejšie používa trieda betónu B20 a pre základové pásy z prostého betónu trieda betónu B15. Na celú plochu dosky položíme kari siete a zalejeme vrstvou betónu. Naliaty betón zhutňujeme a nakoniec hornú vrstvu uhladíme. Štandardne sa takýto betón vždy kropil, avšak s rastúcou kvalitou a variabilitou materiálov dochádza k tomu, že kropiť musíme len za extrémneho tepla a pritom môžeme betónovať aj v zime, pri teplotách maximálne do 5° C. Do betónu možno pridať takzvané zmäkčovadlá, ktoré urýchľujú jeho tuhnutie a práve to v zime potrebujeme. Pozor ale na kvalitu výslednej betonáže. Povrch by mal byť rovný a hladký predovšetkým kvôli bezproblémovému prevedeniu vodorovnej hydroizolácie. Pokiaľ by povrch nebol dostatočne rovný hydroizolácia by mohla zle priľnúť k povrchu a mohlo by dôjsť k jej mechanickému poškodeniu a prenikaniu nežiadúcej vlhkosti do objektu.

[/box]

Zdroj : stavebnictvo.sk

Autor: Lea Procházková

Normal
0

21

false
false
false

SK
X-NONE
X-NONE

MicrosoftInternetExplorer4

/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:”Normálna tabuľka”;
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:””;
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0cm;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:”Calibri”,”sans-serif”;
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:”Times New Roman”;
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;
mso-fareast-language:EN-US;}

Medzi zemné práce sa radia:

• Skrývka ornice cca. 20 až 50 cm
• Výkopy základových konštrukcii
• Hrubé terénne úpravy
• Finálne terénne úpravy

[box] Zemné práce začínajú zvyčajne na jar, keď nie je zemina zamrznutá. Ako prvý krok sa vykoná skrývka ornice cca. 20 až 50 cm, ktorú je nutné odviezť na skládku nato určenú, alebo uskladniť na pozemku na prípadné porealizačné sadové úpravy terénu. Po odstránení ornice sa môže pristúpiť k vyhĺbeniu samotnej jamy. Výkopové práce sa realizujú zväčša strojovo, ušetrí sa tým čas a námaha. Výkop je realizovaný sa až do hĺbky spodnej hrany podkladného betónu prípadne štrkového lôžka. Potom sa vykopú ryhy na základy a rozvody inštalácie. Tie sa môžu kopať aj ručne, prípadne strojovo a potom sa ručne upravia. Zemina sa odváža na vopred dohodnutú skládku v blízkosti stavebného pozemku, na pozemku sa necháva iba zemina určená na zasypávanie, prípadne vyrovnávanie povrchu.[/box]

[box] Najideálnejším riešením je keď po skrývke ornice nastúpi geodet ktorý presne vytýči osadenie domu. Veľký dôraz je nutné klásť na výšku osadenia domu, pretože nepresné osadenie má vplyv napríklad na hĺbku základovej škáry, sklon kanalizácie, počet schodov do domu a pod. Až po vyznačení základovej jamy príp. pásov geodetom je možné začať s výkopmi základov. Ak sa s výkopom dostávame pod úroveň hladiny podzemnej vody, bude nutné vodu odčerpávať. Na zhodnotenie základovej škáry je potrebné prizvať geológa, ktorý určí triedu zeminy, čo má vplyv na spôsob zakladania stavby, pokiaľ je zemina pre typ základov v projektovej dokumentácii nevyhovujúci je nutné prehodnotiť spôsob zakladania stavby a kontaktovať projektanta.[/box]

[box] Vo fáze keď je postavená hrubá stavba a pokiaľ máte zložitejší terén je vhodné poradiť sa s odborníkom /záhradným architektom/ aby ste vedeli vykonať hrubé terénne úpravy už v predstihu a nie keď bude hotová fasáda domu a bude hroziť jej poškodenie. Spätnú navážku ornice je vhodné zhutniť aby nedochádzalo k sadaniu pôdy, vytvorí sa tým aj vhodný podklad pre trávnatý koberec. Naváža sa vrstva o hrúbke cca. 20cm, pričom je dobré keď prvá 10cm vrstva je v pôvodnom stave a finálnych 10 cm sa preoseje na jemnú frakciu bez kameniva. Dôležitá je aj kvalita zeminy 10 cm vrchnej vrstvy na ktorú bude ukladaný trávnatý koberec prípadne vysiaty trávnik. [/box]

Zdroj : www.stavebnictvo.sk

Ak máte výškovo členitý pozemok budete potrebovať pre vypracovanie projektu domu aj výškopis.

Geodet je profesista, ktorý prichádza na pozemok prvý a posledný pred kolaudáciou aj z neho odchádza.

Kto je to geodet

Geodet je odborník, ktorý sa zaoberá meraním častí zemského povrchu a objektov na ňom umiestnených. Najčastejšie ponúka zameranie a vytýčenie pozemku, ktoré získava meraním v teréne s prísl. výpočtami tak získava potrebné súradnice. Tie sa následne v teréne vyznačia najčastejšie kolíkmi. Geodet vypracuváva pre kataster nehnuteľností presné gometrické plány. Medzi jeho ďalšie činnosti patria zameriavanie inžinierskych sietí, vytyčovanie stavebných objektov pred stavbou, meranie mikropohybov a „sadanie“ stavby a meranie a vytyčovanie sietí.

Geometrický plán

Geometrický plán je listinný podklad, podľa ktorého sa do katastra nehnuteľností zapisujú „vkladajú“ všetky nové právne skutočnosti o pozemku. Geometrický plán sa vyhotovuje vždy keď dôjde na pozemku, alebo jeho časti k zmene, ktorú je potrebné zapísať do katastra nehnuteľností.

Geometrický plán sa vyhotovuje v týchto prípadoch:

• Zameranie rozostavanej stavby za účelom získania hypotéky
• Zameranie stavby pred kolaudáciou
• Zameranie pozemku pri zmene hraníc alebo rozdelení pozemku
• Ak na pozemku vznikne vecné bremeno ktoré je potrebné uviesť v katastri nehnuteľností
• Pri zmene vonkajšieho obvodu nehnuteľnosti /napr. prístavba/

Pre vypracovanie geometrického plánu nemusíte byť vlastníkom danej parcely. Kto si geometrický plán objedná ten ho aj vyplatí. Informácie v tomto smere sú verejné a sú k nahliadnutie aj na príslušných katastrálnych úradoch.

Vytýčenie pozemku

Vytýčenie vlastníckej hranice pozemku sa vykonáva podľa dokumentácie a podkladov z príslušného katastrálneho úradu. Vytýčenie nesmie geodet spracovať s menšou prestnosťou ako boli dodané podklady. S vytýčenou hranicou pozemku musia byť oboznámený všetci vlastníci susediacich parciel, ktorý môžu vzniesť námietku.

Vytýčenie rodinného domu

Vytyčovanie rodinného domu sa vykonáva na základe projektovej dokumentácie. Vyznačia sa obvodové steny stavby na drevených lavičkách. Výškové vytýčenie sa vykonáva na základe požiadavky stavebného úradu, nie je nutnosťou. Geodet na záver vystaví vytyčovací protokol, ktorý potrebujete ku kolaudačnému konaniu. Všetky podklady od geodeta sa v dnešnej dobe digitálne spracúvajú.

Zdroj : www.stavebnictvo.sk

Autor : Lea Procházková

Okrem šetrnosti k životnému prostrediu sa pri stavbe zároveň snažil nájsť spôsob bývania pre človeka harmonický a prirodzený. Inšpiroval sa teda radami predchádzajúcich generácií, pre ktoré bolo ekologické bývanie – teda bývanie v súlade s prirodzenými životnými podmienkami – úplne samozrejmé.

Životnosť domu odhaduje majiteľ na desiatky rokov, pričom sám zdôrazňuje, že sa nesnažil o to, aby bol dom večný, ale aby bol živý a žil spoločne so svojimi obyvateľmi. Pre bezproblémové fungovanie je najdôležitejšie predísť zatekaniu vody do objektu. Dom preto stojí na kamenných základoch s 300 mm prevetrávanou vzduchovou medzerou. Terén pod základmi je vyspádovaný od stredu ku kraju, aby sa pod domom voda držať nemohla.

Viac nájdete v článku na stavebníctve

Keďže je však v každom dome potrebná primeraná výmena vzduchu, bol vybudovaný aj ventilačný systém so spätným získavaním tepla takzvanou rekuperáciou tepla z odsávaného vzduchu. Ukázalo sa, že nie je rentabilné stavať domy, ktoré by po celý rok boli vykurované len vnútornými a solárnymi ziskami, reálne sa však ukázalo vykurovať dom ohrevom privádzaného vzduchu. Práve kritérium vykúrenia domu vymieňaným vzduchom zrejme dalo domu názov pasívny – teda dom, ktorý nepotrebuje štandardný teplovodný vykurovací systém.

Jednoduchými výpočtami i na množstve konkrétnych príkladov sa vtedy ukázalo, že ohrevom privádzaného vzduchu je možné vykúriť dom, ak potrebný vykurovací výkon nepresahuje 10 W/m2 podlahovej plochy a tomu zodpovedá v našich klimatických podmienkach ročná merná spotreba tepla okolo 15 kWh/m² podlahovej plochy.

Dnes sa stala hodnota spotreby tepla na vykurovanie pod 15 kWh/m² podlahové plochy základným kritériom pre pasívnych domov a bežne sa odhliadá od toho, akými prostriedkami sú požadované hodnoty dosiahnuté. Má sa však za to, že riadená ventilácia s rekuperáciou a dostatočná tepelná izolácia a tesnosť je nutnou podmienkou pre pasívny dom.
Dnes sú, predovšetkým v Nemecku a v Rakúsku, postavené stovky, možno aj tisíce pasívnych domov a je vyvinutá rada konceptov  pre ich stavbu. Ukazuje sa, že pasívny dom je investične aspoň o 10% (niekedy je to však bohužiaľ aj oveľa viac) drahší ako bežný dom, úspory energie na vykurovanie však rozumné navýšenie investičných nákladov na stavbu za dobu jej životnosti niekoľkokrát preplatia, investície do pasívneho domu je teda rentabilné a navyše prináša vyšší užívateľský komfort aj nezanedbateľný prínos pre ekológiu a ochranu klímy. Neexistuje racionálny dôvod, prečo nestavať drvivú väčšinu nových domov v pasívnom štandarde. Realita na vysoko konzervatívnym stavebnom trhu je však úplne opačná. Prečo?
Doterajšie skúsenosti ukazujú, že stavba pasívneho domu kladie vyššie nároky na projekciu aj na remeselné prevedenie pri stavbe (hlavne kvôli dodržaní vysokej tesnosti obálky), než je tomu u bežného domu. Projektanti a stavebné firmy zaoberajúci sa výstavbou pasívnych domov sú stále považovaní za niečo mimoriadneho. Ak teda chceme prispieť k tomu, aby sa z pasívnej výstavby stal štandard, je potrebné ďalej hľadať nové, jednoduché, lacné a remeselne nenáročné riešenia, ktoré by nároky na projekciu, remeselné prevedenie i cenu výstavby pasívnych domov urobili plne porovnateľnú s bežnými domami.

Zdroj : stavebnictvo

Siller Stairs je medzinárodná spoločnosť založená v Taliansku, ktorá tvorí jedinečné schodiská zo skla, dreva a nereze. Zakladateľom firmy je dizajnér Christian Siller a dodnes sa podieľa na návrhu väčšiny schodísk. Pre inšpiráciu som vybral zopár ukážok z dielne tejto spoločnosti. Schodiská od Sillera skutočne definujú interiér v ktorom sú použité.