Pri samotnej výrobe betónu musíme ako základnú požiadavku zohľadniť typ stavby, na ktorý chceme namiešaný betón použiť. Pri rôznych typoch stavieb sú používané rozdielne pomery kameniva, cementu, vody a ostatných prímesí. Pri niektorých druhoch betónových zmesí môžeme primiešavať zložky, ktoré bránia zamŕzaniu vody, urýchľovače alebo spomaľovače tuhnutia betónu,plastifikátory a podobne. Ak využijete niektoré druhy plastifikátorov, nie je potrebné použitie veľkého množstva vody.

Betónovať by sme nemali, ak sú teploty príliš vysoké. Vtedy by nám mohlo hroziť, že by betón praskal a rýchlo vysychal. Taktiež sa neodporúča betónovať počas mrazivého počasia. Odborníci odporúčajú teploty medzi piatimi stupňami nad nulou až do dvadsať päť stupňov nad nulou.

Ak vyberáme drobné kamenivo, je dôležité použiť kamenivo, ktoré je čo najmenej znečistené od hliny, prachu a iných častíc. Odborníci odporúčajú použiť kamenivo, ktoré získalo certifikát od výrobcu. Pri miešaní betónu by mala byť voda čistá, bez častíc.

Pri primiešavaní cementu musíme zvážiť, aký typ stavby ideme murovať. Na na miešanie obyčajného betónu na schody môžeme použiť cement typu multicem. Pri miešaní betónu, ktorý potrebujeme mať odolný a s vyššou nosnosťou, odbornícki odporúčajú využiť extracem.

Na miešanie betónu na bežné stavby sa môžeme riadiť pomerom 1: 3: 4 . Jednotlivé zložky sú v poradí cement, piesok a štrk. Ak potrebujeme betón v veľkou nosnosťou a odolnosťou, môžeme sa riadiť pomerom 1: 1,5: 1,5. Taktiež  v poradí cement, piesok a štrk. Pri miešaní betónu sa môžete opierať a o jednoduché pravidlo odborníkov, na štyridsať kilogramov cementu použiť 33 litrov vody. Pri primiešavaní vody je treba byť opatrný, nadmerné množstvo vody spôsobuje znižovanie pevnosti betónu.

Pri samotnom miešaní betónu by sme mali najprv zmiešať suché zložky. Zmiešame piesok, cement a štrk. Túto zmes postupne pridávame k vode. Ak používate murársku miešačku mali sme najprv naliať vodu a potom pridať pripravenú zmes. Betón by a mal v murárskej miešačke miešať zhruba desať minút. V prípade, že betón miešate ručne je vhodné miešať ho zhruba dvadsať minút.

Autorkou článku je Magda Strapáková, redaktorka magazínu Veselébyvanie.sk

• menšia hrúbka (najčastejšie 1,2 až 2,0 mm),
• nižšia hmotnosť (1,5 až 3,0 kg.m^-2),
• použitie len v jednej vrstve,
• väčšia prieťažnosť,
• spojovanie bez použitia plameňa,
• voľné ukladanie s mechanickým kotvením alebo priťažením stabilizačnou vrstvou,
• možnosť použitia pre ľubovoľné sklony strechy,
• odolnosť proti UV žiareniu,
• nenáročná údržba,
• veľmi dobré difúzne vlastnosti,
• použitie fólií v strešných systémoch.

Aby bola zabezpečená objektivita hodnotenia je potrebné uviesť, že niektoré najnovšie modifikované asfaltované pásy sa môžu použiť vo funkcii hydroizolačnej vrstvy v jednej vrstve aj s mechanickým kotvením alebo voľným položením a stabilizovaním, napríklad, vrstvou kameniva. Väčšina asfaltovaných pásov má hrubozrnný posyp, a preto tieto pásy rovnako ako fólie dlhodobo odolávajú UV žiareniu. Vzájomné spojovanie týchto pásov je možné podobne ako u fólií bez použitia plameňa (samolepiace úpravy a použitie horúcovzdušných agregátov). Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku rýchleho vývoja asfaltované pásy svojimi vlastnostiami sa vyrovnali fóliám.

Medzi nevýhody fólií v porovnaní s asfaltovanými pásmi sa zaraďuje:

• väčšia náchylnosť na poškodenie,
• plošné zmeny – zmrašťovanie (1% a viac),
• chemická neznášanlivosť fólií (na báze PVC) s asfaltmi, penovým polystyrénom,
• nevyhnutná technologická disciplína zhotovenia hydroizolácie.

Vo všeobecnosti asfaltované pásy, ktoré sa vyrábajú ako prefabrikáty, sa skladajú z:

• vrchnej povrchovej úpravy – hydrofobizovanej úpravy minerálnym alebo keramickým posypom, profilovanou kovovou fóliou, hladkou kovovou fóliou a pod.,
• vrchnej asfaltovej vrstvy, ktorá má vodotesnú funkciu a chráni výstužnú vložku (je zložená z asfaltu, plniva, modifikátora a ďalších zložiek upravujúcich vlastnosti pásu),
• výstužnej vložky, ktorá zabezpečuje pevnostné a elastické vlastnosti pásu,
• primárnej asfaltovej vrstvy, ktorá penetruje vystužnú vložku a zabezpečuje súdržnosť vrchnej vrstvy, výstužnej vložky a spodnej asfaltovej vrstvy,
• spodnej asfaltovej vrstvy s hydroizolačnou funkciou podobného zloženia ako u vrchnej asfaltovej vrstvy
• spodnej povrchovej úpravy, ktorá zaisťuje, že sa hydroizolačný pás počas skladovania nezlepí a zároveň reguluje silu natavovania (jemný minerálny posyp, fólia kompaktná alebo makroperforovaná).

Okrem toho kvalitný asfaltovaný pás by mal mať úpravu pozdĺžnych a priečnych okrajov, ktoré umožňujú vzájomné vodotesné spojenie pásov na streche do celku. Každý asfaltovaný pás mal by mať svoju technickú dokumentáciu, identifikačný pruh a mal by byť certitikovaný.

Monolitické hydroizolačné vrstvy odporúčame používať predovšetkým vo funkcii ochranných vrstiev pri sanácii starých ešte fungujúcich povlakových hydroizolačných vrstiev. Pri riešení vážnych hydroizolačných problémov (havarijných stavov) sa v praxi vyskytujú vedľa úspešných aplikácií aj neúspešné s množstvom chýb a niekedy až deštrukcií náterov už po prvom roku užívania, a preto ich použitie je potrebné odborne prehodnotiť.

Monolitické hydroizolačné vrstvy sa zhotovujú:

• z asfaltových suspenzií, emulzií,
• z rozpúšťadlových tmelov,
• zo stierkových hmôt na báze plastov alebo živíc.

Hlavnými príčinami neúspechu týchto technológií bývajú:

• Nesprávne zloženie náterovej hmoty, ktorá sa skladá zo spojiva, plnív, pigmentov a celého radu modifikačných prísad, ktoré nedoplňujú a často nepriaznivo upravujú vlastnosti výrobku.
• Nevhodná aplikácia náterov na plochých strechách, na ktorých sa vyskytuje celý rad chýb konštrukčného charakteru ako aj chýb nedodržaním technologickej disciplíny pri výstavbe alebo nedostatočnou údržbou. Preto pred každou aplikáciou náterovej technológie sa musí urobiť odborné posúdenie stavu strešného plášťa a kvalifikovaný odborný návrh spôsobu opravy. Realizačné firmy v snahe získať zákazku a vyhovieť investorovi, ktorý nemá často prostriedky na celkovú rekonštrukciu strechy, realizuje nátery na znehodnotenú hydroizolačnú vrstvu, ktorá sa touto technológiou už nedá opraviť.
• Nedodržanie technologických zásad. Nátery striech sa nanášajú na nedostatočne očistený podklad, nebýva dodržaný výrobcom predpísaný počet náterov a predpísaná spotreba materiálu.
• Nátery sa zhotovujú aj za nepriaznivých klimatických podmienok, pričom sa nerešpektujú odporúčania výrobcov strešných hmôt na minimálny sklon strešných rovín.

História povlakových hydroizolácií siaha až do obdobia Babylonskej ríše, starovekého Grécka a Ríma (3400 až 200 rokov p.n.l.). Jedným z prvých hydroizolačných materiálov bola pemza z dna Červeného mora. Je známe použitie včelieho vosku a neskôr aj prírodných asfaltov. V tom čase sa najčastejšie hydroizolačná vrstva na strechách zhotovovala z ílu s prísadami a výstužou z prútia. Väčší zlom v tejto oblasti nastal až roku 1680, kedy bol objavený kameňouholný deht, pričom až od roku 1828 sa medzi nátery dehtu vkladajú papierové lepenky.

V 20. rokoch minulého storočia sa vo väčšom rozsahu deht nahradzuje oxidovaným asfaltom, pričom sa na hydroizolácie používali súčasne obidva materiály (výroba dehtu u nás bola definitívne ukončená až roku 1969).

Prvé ťažké asfaltované pásy sa v stavebníctve uplatňujú začiatkom 50. rokov. V tomto období sa okrem výrobkov na báze asfaltov začali vyrábať prvé hydroizolačné fólie z umelých hmôt (prvá fólia na báze PVC bola vyrobená v Nemecku roku 1951). Napriek tomu, že história fólií má len niekoľko desiatok rokov, približne 1/4 striech v Európe je pokrytá fóliovými hydroizolačnými vrstvami.

Vykonané prieskumy stavieb so zameraním na poruchy stavebných konštrukcií v zahraničí aj u nás poukazujú na vyššie percento porúch plochých striech. V súčasnosti je okolo 90% obytných a občianskych stavieb s plochými strechami, ktoré sú v predhavarijnom alebo už v havarijnom stave následkom chýb a nedostatkov hydroizolačnej a tepelnoizolačnej vrstvy často krátko po odovzdaní stavby do užívania. Neschopnosť strechy plniť svoje funkcie vyplýva z použitia nevhodného druhu materiálu, následkom nekvalitného zhotovenia, z nedostatočnej údržby a často uplynutím životnosti zabudovaných materiálov.

Sanácia plochej strechy sa v minulosti veľmi často realizovala bez náležitého prieskumu, vyhodnotenia skutočného technického stavu, hydroizolačnej a tepelnoizolačnej spôsobilosti a odborného návrhu jednoduchým vrstvením nových hydroizolačných pásov bez ohľadu na kvalitu a vhodnosť použitia. Pritom hrúbka hydroizolačnej vrstvy narastá, ale “opravená” hydroizolačná vrstva neplní svoju vodotesnú funkciu.

Materiály pre hydroizolačnú vrstvu plochých striech

V súčasnej dobe existuje veľké množstvo materiálov a technológií, ktoré sa uplatňujú pri návrhu a realizácii hydroizolačnej vrstvy novej strechy ako aj pri údržbe a sanácii nespoľahlivej starej strechy. Podľa toho rozlišujeme:

• monolitické hydroizolačné vrstvy (zhotovované tzv. náterovými technológiami),
• hydroizolačné vrstvy na báze asfaltovaných pásov,
• fóliové hydroizolačné vrstvy.

Murivo z tehál POROTHERM 42,5 T Profi realizované s 3cm omietkou z tepelnoizolačnej malty POROTHERM TO dosahuje hodnotu prestupu tepla U = 0,16 W / (m2K), a to pri veľmi nízkej tepelnej vodivosti 0,08 W / (m2K). Pretože je izolant skrytý vnútri tehly, nie je náchylný na mechanické poškodenie, neohrozí ho ani vtáky, hmyz alebo poveternostné vplyvy.

Rýchlo, jednoducho aj svojpomocne

Stavanie z tehál POROTHERM T Profi je rýchle a jednoduché, hodí sa aj pre stavebníkov svojpomocne. Namiesto klasickej malty sa používa špeciálny malta POROTHERM Profi, ktorá sa na tehly nanáša pomocou maltovacieho vozíka. Pretože obvodové murivo nie je nutné pre realizáciu nízkoenergetického alebo pasívneho domu ďalej dodatočne zatepľovať, znižujú sa náklady na výstavbu, vykurovanie i údržbu domu.

Špeciálna fólia k ochrane pred vodou i proti radónu z podložia

Hoci je minerálna vata vo vnútri tehly hydrofobizovaná, takže odoláva navlhnutia, je dôležité rozostavanej murivo vždy chrániť pred zatečením dažďovej vody alebo pred snehom. K tomu môžu stavebníci novo využiť špeciálnu fóliu BAUTEX ZIP – POROTHERM. Fólia sa dodáva v dvoch podobách – spodná, ktorá má v sebe integrovanú geotextíliu, slúži ako ochrana proti radónu z podložia a zároveň jednoducho a ľahko rieši hydroizoláciu stien na základovej doske. Horná fólia sa používa proti zatekaniu vody do muriva pri stavbe aj ako trvalá ochrana pod parapety. Využitie nájde aj pod železobetónovými vencami stropov. Fóliu dostanú stavebníci zdarma pri objednaní aspoň 36 paliet tehál POROTHERM T Profi v jednej objednávke, čo zodpovedá výstavbe stredného rodinného domu.
Malta pre nanášanie valcom i maltovacím vozíkom

Malta POROTHERM Profi je určená pre všetky brúsené tehly POROTHERM Profi. Stavebníci ju môžu používať ako pre nanášanie valcom, tak s ňou murovať celoplošne maltovacím vozíkom. Malta je k dispozícii zdarma pri nákupe brúsených tehál POROTHERM Profi. Len pri celoplošnom murovaní je nutné počítať s jej zvýšenou spotrebou a priobjednať 1 vrece ku každým dvom paletám tehál POROTHERM Profi navyše.

Ak vezmeme chlór (toxický a smrteľne jedovatý plyn) a zmiešame ak ho s vysoko reaktívnym kovom (sodík) výslednú zlúčeninou bude chlorid sodný (NaCl), a to za istých podmienok. Táto zlúčenina dvoch nebezpečných chemikálií je absolútne neškodná, jedná sa o obyčajnú kuchynskú soľ a bez soli v tele by sme žiť nemohli. Ide vlastne o malý zázrak, že vlastnosti zlúčeniny (produktu) sa nevzťahujú k vlastnostiam jednotlivých prvkov, ktoré zlúčeninu tvoria. Napriek tomu Greenpeace používa stále svoj zjednodušený pohľad a založený na presvedčení, že slovo obsahujúce “chlór” predstavuje čosi zlého a cielene útočí na priemysel plastických hmôt. Vôbec si predstavitelia tejto organizácie neuvedomujú treba také maličkosti, že treba krvný vačky na uskladnenie krvi sú vyrobené zo zlúčeniny, ktorú tak vehementne kritizujú. Všetky termoplasty (a PVC-U je termoplast) sú recyklovateľné a môžu byť znovu spracovávané celým radom spôsobov.

V zásade môžu byť profily z PVC-U recyklované na dvoch miestach, buď priamo u výrobcu profilov alebo u inej špecializovanej firmy. Spracovanie odpadu z PVC-U (starých okien, ale najmä odrezkov z výroby nových okien) je vysoko rozvinuté u väčšiny firiem zaoberajúcich sa extrúziou (výrobou) PVC-U profilov. Ak nie je ekonomicky výhodné spracovať odpad priamo u pôvodcu (najmä s ohľadom k dopravným nákladom alebo vďaka nedostupnosti recyklačné technológie v blízkom okolí) je odpad z PVC-U predávaný a recyklovať jednoduchšími technológiami na menej hodnotnú surovinu, tzn. takto recyklované PVC už nie je tak “ušľachtilé” ako PVC-U a nemožno ho použiť na výrobu okenného profilu, ale možno z neho vyrobiť plastové rúrky, ploty, záhradný nábytok a iné menej exponované výrobky.

Iba nepatrná časť PVC používaného v súčasnej dobe v stavebníctve do “toku odpadov” vďaka tomu, že životnosť výrobkov z PVC je mimoriadne dlhá. Preto celosvetovo zatiaľ nie je veľa skúseností s recykláciou “spotrebovaných” plastových okien, ale ak nastane takáto potreba v budúcnosti, sme do istej miery pripravení riešiť tento problém bez zaťaženia životného prostredia. Pre lepšiu predstavu možno uviesť, že najstaršie plastové okná v krajinách západnej Európy (Nemecko, Veľká Británia) dovŕšila vek 25-30 rokov, ale rozhodne o nich nemožno tvrdiť, že už doslúžila. Všeobecne sa životnosť plastových okien uvádza medzi 40-50 rokmi, najmä vzhľadom k použitej technológii kovania, ktoré sa časom opotrebuje. V ČR bola prvá plastové okná inštalovaná v roku 1991.

V SR pôsobí niekoľko firiem, ktoré sa samy zaoberajú recykláciou odrezkov výrob plastových okien. Tieto špecializované firmy nakúpia odrezky aj špony vysoko akostného PVC-U od výrobcov plastových okien (cena je okolo 10, -Kč/kg) a samy odvážajú na ďalšie spracovanie. Pre ilustráciu možno uviesť napr firmu Marotta z Prostějova.

Recyklácie plastových okien v praxi

Popredný výrobca okenných profilov z PVC-U, nemecká spoločnosť VEKA AG zo Sendenhorstu udáva, že 97,5% materiálu použitého na plastovom okne je možné znovu zhodnotiť. V roku 1993 uviedla do prevádzky pod hlavičkou dcérskej spoločnosti VEKA Umwelttechnik GmbH jedno z najmodernejších recyklačných zariadení na plastové okná v durynskom Behringenu. V priebehu ojedinelého technologického procesu sa vybúranie okná z PVC-U rozdrcují, drvina sa čistí a jednotlivé zložky sa separujú na PVC-U, kov a gumu. Získaný podiel PVC-U sa dopravuje späť do výroby nových okenných profilov, kde je recyklovaný PVC-U spracovaný späť na nové profily. Vzniká tak kolobeh, ktorý VEKA nazýva “okno z okna”. Zámerom spoločnosti VEKA je vytvorenie akejsi “eko-dohody” medzi sendvičom na jednej strane a výrobcovia plastových okien z profilových systémov VEKA. Výrobcovia by boli zaviazaní odovzdať do Turínskeho závodu všetok recyklovateľný PVC-U materiál, ktorý vzniká ako odpad z výroby okien (jedná sa najmä o tony odrezkov z profilov, ktoré predovšetkým zásobujú recyklačné jednotku) a vyslúžilá plastové okná vyrobené starší, menej dokonalú technológií. VEKA Umwelttechnik by potom bola povinná znovu získaný PVC-U uviesť do výrobného procesu. Recyklácia kovov a gumy prebieha v špecializovaných prevádzkach.

Demontovaná drevené okná v SR

Vzhľadom k stále narastajúcemu počtu vymieňaných okien v panelových domoch sa začína diskutovať otázka čo so starými demontovanými drevenými rámami. V súčasnej dobe sa tento materiál obvykle Skládkuje, pretože skládkovanie je stále ďaleko najlacnejší spôsob, ako sa týchto starých a nepoužiteľných výrobkov zbaviť. Likvidáciu skládkovaním zvyčajne vykonáva vlastnými silami firma dodávajúca nové plastové okná. Poplatok za likvidáciu činí 2-4 Sk za jeden kilogram odpadu v závislosti od regiónu v SR.

V SRN je predstavovaná progresívny variant likvidácia starých drevených okien. Starý okenný rám alebo krídlo sa vloží do zariadenia, ktoré dokáže separovať jednotlivé materiálové zložky. Najprv vybije sklo do pripravenej nádoby na sklenený odpad (spracováva výrobcu skla), potom rozdrví drevený rám a magneticky odstráni všetky kovové časti – kľučky a zvyšky kovania (možno predať do zberne kovov) a nakoniec z holých rozdrvených rámov vytvoria štiepky vhodné pre spaľovanie v menších kotolniach.

Niektoré iniciatívy sa bráni spaľovanie štiepok starých okenných rámov z dreva, pretože podľa ich názoru obsahujú organické rozpúšťadlá z farieb a moridiel aplikovaných na drevené okná. Organické rozpúšťadlá však postupne počas životnosti dreveného okna vytekajú, a tak na drevených oknách zostáva len neškodná anorganická zložka, ktorú možno spáliť bez dôsledkov na životné prostredie. Vhodnosť drevených štiepok z demontovaných okien ako paliva pre štěpkové kotolne je doložená certifikátom štátnej skúšobne palív. Zariadenie na štiepkovanie starých okenných rámov zatiaľ nie je nikde v SR v prevádzke. Pre úplnosť možno dodať, že podľa ekologických smerníc EÚ možno spáliť všetko, čo z 95% hmotnosti je horľavina, a to v takom zariadení, ktoré je na spálenie daného materiálu pripravené, tzn. disponuje všetkými potrebnými odlučovacími zariadeniami.

Fyzikálne vlastnosti okien

Z nameraných laboratórnych hodnôt sa ukazuje, že okná z dreva iz plastu majú veľmi dobrú tesniacu schopnosť, pri požadovanom pretlaku nedochádza k prenikaniu vody, majú dobrú hodnotu súčiniteľa prestupu tepla a tak ďalej. Okná z dreva iz plastu spĺňajú požiadavky noriem a rozdiely v nameraných hodnotách sú malé.

TEPELNÁ IZOLÁCIA

Hodnota súčiniteľa prestupu tepla – koeficientu Uf bežných kombinácií plastových profilov sa pohybuje medzi 1,4 – 1,6 Wm-2K-1 (drevené rámy majú podobné hodnoty). Súčiniteľ prestupu tepla sklom Ug sa volí medzi 2,9 – 1,1 Wm-2K-1 ako u okien plastových, tak drevených (rovnakí výrobcovia izolačných skiel). V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na požiadavku nové normy pre vykurované priestory, kde súčiniteľ prestupu tepla u celého okna vrátane rámu Uw musí byť menšia ako 1,8 Wm-2K-1. Tejto hodnoty nie je možné dosiahnuť použitím zasklenie s Ug = 2,9 Wm-2K-1. Pri použití výkonnostného zasklenia s Ug = 1,4 – 1,1 Wm-2K-1 je tepelná izolácia u okien z oboch materiálov viac než dostačujúci.

ZVUKOVÁ NEPRIEZVUČNOSŤ

U okien jednoduchých v bežnom vyhotovení (zasklenie 4-16-4), je zvukový útlm 31 dB, pri špeciálnom zasklenia až 41 dB. Firmy, ktoré okrem jednoduchých okien vyrábajú aj okná zdvojená a dvojitá, dosahujú útlmu 40 až 50 dB, resp. 50 dB a vyššie. Je samozrejmé, že tieto okná sú úmerne drahšie. Hodnoty zvukovej nepriezvučnosti sú u oboch materiálov rovnaké.

VZDUCHOVÁ IZOLÁCIA

Vzduchová izolácia okna má vplyv na pohodu čistoty vzduchu, voliteľnou aerodynamiku vnútornej klímy a na energetickú hospodárnosť budovy spojenú s jej tepelnými stratami v dôsledku infiltrácie vzduchu.

Výrobcovia sú schopní vyrobiť okno s takmer nulovou infiltráciou, čo je z hľadiska energetického potešiteľné, z hľadiska hygienického to nie je dosť dobre možné. U všetkých spomínaných materiálov je ale možnosť vyrobiť okná s reguláciou vetrania. Naskytá sa k tomu niekoľko možností, asi najrozšírenejší je inštalácia špeciálneho členovi do kovania, ktorý umožní pri určitej polohe kľučky otvoriť okno len na malú vetracie štrbinky, kedy dochádza k základnému prevetrávanie, ale ešte nevzniká prievan. Mnoho výrobcov pridáva túto mikroventiláciu do otváravo – sklápacích okien štandardne.

Vetranie je možné riešiť aj použitím ventilačných mriežok, ktoré sa osadzujú do rámu okna alebo nahrádzajú časť skla. Na trhu je v súčasnej dobe ponúkané väčšie množstvo takýchto zariadení – líšia sa nielen cenou, ale aj množstvom vzduchu, ktorý sú schopné vymeniť, svojimi tepelne a hlukovo izolačnými vlastnosťami a možnosťami regulácie.

Treťou možnosťou je dômyselné prevŕtaní – vynechanie tesnenia v určitých miestach okna – respektíve použitie špeciálnych tesnení, aby sme infiltráciu zvýšili. Za zhoršeného počasia sa okno automaticky samo dostatočne uzavrie. Základnou výhodou tohto systému je nemožnosť systém uzavrieť, a tak ho svojvoľne vyradiť z funkcie (ako tomu je v predošlých prípadoch), minimálne teplotné straty a dobrá hluková nepriepustnosť. V prípade nutnosti potom môžeme tento typ tesnenia ľahko odstrániť a nahradiť ho štandardným a naopak.

V prípade plastu je ďalšou možnosťou využitia viackomorové štruktúry materiálu k tomu, aby sa provětrávalo rámom – vzduch preniká labyrintom komôr vo vnútri profilu. Výsledný vetrací systém má minimálne straty tepla a poskytuje akustickú pohodu. Navyše nemožno uzavrieť, a tak vyradiť z funkcie.

Častá námietka, ktorá sa v poslednej dobe objavovala, že plastové okná sú zase až príliš tesná, teda odpadá. Kto s ňou argumentuje, neuvedomuje si, alebo možno nevie, ako široké možnosti a akú flexibilitu okná z plastových profilov poskytujú.

HORĽAVOSŤ

PVC používaný pre okná je radený do kategórie B – neľahko horľavé materiály. Plastovej konštrukcie teda nemožno použiť ako protipožiarne prepážky, ale okná majú úctyhodnú odolnosť – horí najprv pri teplote 450 ° C av počiatočnej fáze sú klasifikované ako samozhášavé.

Napriek tomu je u plastových prvkov správania pri požiari ich nevýhodou. V dreve pri požiari nevzniká chlorovodík a kyselina soľná ako u PVC, rám okna sa nedeformuje, a teda sa drevo javí ako veľmi bezpečné, schopné pri použití protipožiarneho skla zadržať oheň na dobu až 90 minút.

MATERIÁL

PVC je zmes niekoľkých komponentov, ktorých vzájomné pomery určujú výsledné vlastnosti hmoty. Je samozrejmé, že iné požiadavky sú na umelohmotný tanier a iné na okná. Jednotlivé receptúry sú firemným tajomstvom. Veľké firmy majú varianty zmesí, určené pre okná použitá v polárnom prostredí (menej ako -40 ° C) a iné pre prostredie tropické.

Povrch plastových profilov je hladký, lesklý, dostatočne tvrdý, ľahko sa dá umyť, neuvoľňuje žiadne škodlivé látky. Vo Švajčiarsku je dokonca použitie plastových okien preferované pred drevom tam, kde sú zvýšené nároky na hygienu.

Na druhej strane, aj keď je PVC tvrdšie a pevnejšie ako drevo, môže sa tiež pri neobratné manipulácii ostrým predmetom poškodiť. Aj v tom prípade je oprava samozrejme možná, ale je náročnejšia ako pri drevených konštrukcií.

Ďalšou nevýhodou plastov je tepelná rozťažnosť profilov, s ktorou musí počítať konštruktér pri návrhu dilatácií a ďalej tvarové zmeny, kvôli ktorým sa do profilov vkladajú oceľové výstuhy. Tvarová stálosť dreva v pozdĺžnom smere (teda v rámoch okien) je vyššia ako u plastov.

  Statické vlastnosti okien

Tuhosť rámu z plastu je daná predovšetkým tvarom profilu, pevnosťou vareného rohu a použitým vystužením. Zjednodušene možno povedať, že čím je zložitejšia prierez PVC profilu a oceľové výstuhy, tým sú lepšie statické vlastnosti. Pre tuhosť profilu a pevnosť vareného rohu je rozhodujúca vonkajšia stena, tzn. tvar a hrúbka steny. Kvalitné systémy možno spoznať okrem iného aj podľa toho, že hrúbka vonkajšej steny u hlavných profilov neklesá pod 3 mm. Lacné okenné systémy majú steny tenšie – je tu nižšia spotreba materiálu a výstuhy okenných krídel majú jednoduchý tvar.

Projektant alebo investor, pokiaľ nemá sám dostatočné podklady, by sa mal pri návrhu konštrukcií spojiť s niektorým výrobcom okien. Každý systém má odporúčané postupy a hlavne doporučené maximálne rozmery okien. Aj pre najkvalitnejšie systémy je plastové okno v bežnom prevedení, biele, otváravé a sklopné o rozmeroch 1500 * 1500 mm na samej hranici únosnosti.

Drevené okno je možné vyrobiť vo väčších veľkostiach ako okná plastové, ale vzhľadom k tomu, že je to už značne nepraktické, nie je to považované za veľkú výhodu.

Možnosť recyklácie

PVC je, na rozdiel od dreva, materiál plne recyklovateľný, a tým aj ekologickejšie. V niektorých krajinách sa stavia nákladná zariadenia, ktoré umožňujú recyklovať nielen odpad PVC odrezkov, vzniknutých pri výrobe okien, ale aj separovať prípadne celá okná a pripraviť jednotlivé zložky na ďalšie využitie, napríklad na výrobu nových okien.

Obstarávacia cena

Dnes sú výrobky, pokiaľ ide o okná a dvere, asi v nasledujúcej cenovej úrovni. Hliník je najdrahší, o asi 30-40% lacnejšie bude kvalitné drevené okno ao ďalších asi 20% lacnejšie potom kvalitné okno plastové. Cena je veľkou výhodou plastových okien a mnohokrát býva hlavným dôvodom rozhodnutia pre tento materiál.

Náklady na údržbu

Už pri kúpe okna je potrebné si uvedomiť, že údržba je nutnou súčasťou jeho správnej funkcie. Musí sa vykonávať údržba kovania, tesniacich profilov, profilov zasklenia. Je nutné sa zoznámiť so spôsobom užívania okna. Ak by bola táto etapa zanedbaná, môže po niekoľkých sezónach dôjsť k tomu, že okná z dreva iz plastu majú ovisnuté krídla, pri otváraní drhnú, a tak podobne.

Okná plastové majú nevýhodu toho, že sa v plastu tvorí elektrostatický náboj, ktorý priťahuje prach, čo si vynucuje jeho častejšie umývanie, ako okna dreveného, ​​to však zase vyžaduje nevyhnutnosť opakovaných náterov (vonkajšia za 5-8 rokov v závislosti na kvalite náterových hmôt, vo vnútri je časový interval väčší).

Záver

Nie vždy bývajú dostupné informácie o plastových oknách korektné. Niekedy je to nepochopením všetkých súvislostí, niekedy protěžováním iných záujmov. Prerušiť zavedenú tradíciu býva ťažké, ale plastové okná a dvere vďaka svojim vlastnostiam potvrdzujú, že prospešnosť je dôvodom k zmene starých zvyklostí. Dôkazom je ich stále rastúci objem výroby a úspešnosť aj na veľmi náročných trhoch.

Pri objektívnom zhrnutie všetkých vlastností možno povedať, že plastové okná sú rovnako vhodná ako drevená. O tom, ktorý materiál vhodne použiť pre daný typ okien, rozhoduje predovšetkým prevládajúcou hľadisko a cena. Na základe laboratórnych výsledkov sa dá povedať, že z fyzikálneho hľadiska sa materiálové varianty len veľmi málo líši v hodnotách technických parametrov. Z architektonického hľadiska je rozhodujúci charakter stavby, jej vek a sloh.

Vzhľadom na tieto faktory by sa u starých a štýlovo zaujímavých stavieb malo používať skôr drevo, kdežto pri stavbách moderných a nedávno postavených radšej plast. Z hľadiska údržby a ceny vedú okná plastové, z hľadiska stability pri zmenách klimatických podmienok sú výhodnejšie okná drevená.

Pre zákazníka nie je orientácia na trhu príliš jednoduchá, pretože materiálov a technológií je veľa. Isté pravidlá však platí všeobecne:

Každý výrobok by mal byť certifikovaný, čo je minimálna útecha, ale dáva určitý prehľad o kvalite výrobku z hľadiska tepelno-technických a mechanických vlastností.
Záručná lehota by mala byť 5 rokov.
Optická kvalita mnohokrát napovie o úrovni výrobku ao technológii, ktorou bol spracovaný.
Dôležitá je variabilita systému z hľadiska statiky, trvanlivosti, farebnosti a svetlostálosť.
Cena by mala byť vztiahnutá k presne popísanému výrobku a zákazník by mal trvať na montáži od výrobcu. Iba odborne a správne zabudovaná okná dobre tesnia a poskytujú požadovanú tepelnú aj zvukovú izoláciu.
Zákazník by sa mal obracať na takýchto výrobcov, ktorí svojou kapacitou, technickým zázemím a sortimentom profilov dávajú možnosť výberu a dodržanie doby záruky.

Drevo

Drevo bolo prvé pôvodne užívanou surovinou na výrobu okenných rámov. Drevené okno, ako ho poznáme z minulosti, však v porovnaní s dnešným dreveným oknom, označovaným ako eurookno, neobstojí. Moderné drevené okno má výrazne lepšie vlastnosti a stabilitu mu dáva viac vrstiev dreva zabraňujúcich narušeniu tvarovej stálosti. Drevené rámy nechýba dobré tepelno izolačné vlastnosti, sú odolné a majú dlhú životnosť, ak sú pravidelne ošetrované ochrannými nátermi. A ekológovia určite zdôrazní, že pre výrobu dreveného okenného rámu je spotreba energie iba polovičná proti výrobe rámu z plastu.

Plast

Plastové okenné rámy sú zhotovované najviac z PVC, do ktorého sa pridávajú ďalšie látky pre zlepšenie stability, húževnatosti a farebné trvanlivosti. PVC možno dobre formovať, ani komplikované historické okenné rámy so všetkými ozdobami nie sú pre výrobcu problémom. Plastové rámy sa veľmi ľahko ošetrujú, majú dobré tepelnoizolačné vlastnosti, sú odolné proti vplyvom počasia a majú dlhú životnosť. Z toho všetkého však vyplýva tiež jeden problém. PVC nepodlieha rozkladu, a tak ak by mala byť okná raz (až doslúži) zlikvidovaná, nastupuje nutnosť recyklácie, čo dnes u špičkových a serióznych výrobcov bežne funguje.

Hliník

Okenné rámy z hliníka v porovnaní s najkvalitnejšími výrobkami rovnakého druhu z dreva a plastu sú relatívne drahé, nehľadiac na fakt, že spracovanie hliníka je nesmierne energeticky náročné. Pre bežného zákazníka z rodinného domu je väčšinou úžitková hodnota hliníkových okien vyššia, než potrebuje.

Hliník je materiál s dlhou životnosťou, výborným vzhľadom a hlavne vysokou pevnosťou. Konštrukcia z hliníka sa predovšetkým vyznačujú:

dekoratívnym vzhľadom a možnosťami rôzneho výrazu,

nenáročnosťou údržby a dlhou životnosťou konštrukcie,

vysokou výrobnou presnosťou, minimálna toleranciou az toho plynúce vysokou tesnosťou konštrukcie,

dobrú spracovateľnosťou,

nízkou hmotnosťou.

Z týchto vlastností vyplýva veľká hospodárnosť hliníkových okenných konštrukcií, napriek tomu, že investičné náklady v porovnaní s ostatnými materiálovými verziami sú väčšie. Ďalšou nevýhodou hliníka je pomerne značná dĺžková rozťažnosť v závislosti na teplote (0,025 mm / m ° C). Je nutné počítať s dilatačnými pohybmi. Odlišností od plastu pri výrobe okien je vzájomné rohové spájanie za pomoci rohových kovových vložiek a vzájomného zošraubovaní.

Hliník, ako konštrukčný materiál pre okná, vyniká predovšetkým vďaka svojim statickým vlastnostiam v rôznych špeciálnych konštrukciách, napr práve presklených fasádach, polostrukturálních a štrukturálnych fasádach, zimných záhradách a konštrukciách bezrámového zasklenia, kde má jednoznačne navrch oproti konkurenčným materiálom.

Použitie hliníkových okien

Hliníkové okná nájdu uplatnenie všade tam, kde sú otvorové výplne viac namáhané (vstupy do objektov) alebo kde to vyžadujú konštrukčné požiadavky napr. u väčších priestorových plôch, presklených fasád au zimných záhrad. Okná z hliníkových profilov sú reprezentatívneho charakteru, často používané v luxusných administratívnych budovách, bankách a sporiteľniach. Za niekoľko rokov bude u nás percento hliníkových okien vyššia a vyrovná sa západnému štandardu.
Stále väčšiu obľubu získavajú presklené stenové výplne vrátane okien a dverí, presklené fasády, zimné záhrady a pod, ktorých spoločnou vlastnosťou je použitie hliníkového nosného systému.


Z okien na báze hliníka možno zhotoviť všetky typy okien. Veľkou konkurenčnou výhodou sú vyššie maximálne povolené rozmery ako u plastu alebo dreva a tiež výrobky, ktoré sa bežne z plastu nerobia alebo ich cena je u hliníka výhodnejšie (posuvné dvere, zimné záhrady, …). Všeobecne však platí, že sa jedná o skupinu zákazníkov, ktorá je schopná a ochotná priplatiť.